Idem do školy či nejdem? Oooch neviem ako sa mám správať. Nikdy som nepociťovala niečo také. Naozaj som nevedela na čom som. Možno som sa aj hanbila. Neviem.

Prišla som do školy on tam ešte nebol . Tak som sa stála pri spolužiakoch. Nejak som ale neregistrovala o čom sa rozprávajú, pretože som stále pozerala, či ešte nejde. Keď som videla, že prichádza, tvárila som sa, že vediem s chalanmi družnú debatu. Pozdravili sme sa a to bolo všetko. Nejako sme sa nerozprávali. Prežila som hodinu a tak som sa vybrala s ním a ešte dvomi spolužiakmi smerom na električku.

Išla 9ka, ktorá mi nebola dobrá lebo som sa chcel dostať na stanicu no ostatný mali jedno ktorou pôjdu. Tí dvaja spolužiaci odišli a Janči ostal so mnou, že pôjde tou čo ja. Vtedy som pocítila taký príval šťastia. On so mnou ostal

Rozprávali sme sa o škole, o párty, o mojom páde dolu schodmi (na párty som sa skotúľala dolu schodmi), o intráku, o autobusoch a vlastne o všetkom čo nás napadlo. Čas pri ňom ubehol neskutočne rýchlo. Mala som chuť stopnúť ho a užívať si jeho prítomnosť.

Keď vystúpil a ja som šla ďalej sama, spomínala som na oslavu. Veľmi ale naozaj veľmi dlho som sa necítila tak skvele. Myslela som na neho celý deň. Nedokázala som zaspať, lebo znova som na neho musela myslieť.

Po víkende som sa neskutočne tešila do školy.Tešila som na neho. Na jeho hlas.

Na prednáške som si sadla k nemu. Musela som. Musela som byť blízko neho. Celú prednášku sme prekecali.

Keďže medzi prednáškami bola okolo 2 alebo 3 hodinová pauza šiel na intrák a zavolal aj mňa. Neváhala som ani sekundu.

Keď sme došli na izbu sadla som si na roh jeho postele. Bolo to zvláštne. Bola som nervózna. Našťastie spolubývajúcich tam nemal. Mohli sme sa venovať jeden druhému. Opäť sme sa rozprávali. Bili sme sa novinami. Bavila som sa. Bolo mi s ním úžasne.

Sadol si ku mne blízko na milimetre. Moje srdce začalo biť omnoho rýchlejšie ako za normálnych okolností. Voňal tak perfektne. Odrazu ma chytil, pobozkal, a pomaličky si so mnou ľahol na posteľ. Nerobili sme nič iné, len sme sa bozkávali alebo sme len ležali a mlčky sa pozerali jeden druhému do očí.

Bolo veľa hodín a my sme sa pomaličky museli chystať do školy. Ešte sme sa chvíľu rozprávali. Opýtal sa ma na bývalého, pretože si všimol, že som s ním bola vo vzťahu a už niesom. Tak som mu to vysvetlila. On sa bál, že sa znovu sklame. Ubezpečila som ho o tom, že sa báť nemusí.

Vybrali sme sa do školy. Na verejnosti sme si zo začiatku city neprejavovali. Takže ani spolužiaci nič netušili. Vyhovovalo nám to. Bolo to zo začiatku také naše malé tajomstvo.

No keď chuť chytiť ho za ruku pred všetkými a pobozkať bola silnejšia ako všetko okolo mňa, nevydržala som. Bol to nádherný pocit.

 Blog
Komentuj
 fotka
onaj123  23. 9. 2012 00:27
Nie je hanba byť zamilovaný aj keď druhý ukazuju na teba prstom !
Napíš svoj komentár