kvety vädnú a po tvári stekajú krvavé slzy, búrka prichádza,
miesto duše prázdna diera, diera do sveta druhého,
pocit nekonečnej bolesti čoraz hlbšie zachádza.
Pohľadom vzbĺkne mŕtvy ker,
Listy stromu šedivé,
čierna tmavšou sa stáva
Pohľady tak besné, zúrivé.
Slnko zatemnil mesiac,
slnko mŕtve a chladné,
všetko je zrazu pocit iný,
no nič necíti moje srdce nevládne.
Krv, prelieva sa v žilách posledná.
Život sa končí a netvor spiaci hlboko vo vnútri,
zo spánku sa prebúdza.
Zmena, ktorá neznamená život,
s tou zmenou prichádza pohľad sklopený
a slané rieky, ktoré najprv ruky zmáčali,
menia sa dočervená, pocit vražedný.
Myšlienky strácajú sa v zlosti
a sila ktorú teraz má, ta sila nebezpečná,
čo láme všetky kosti
Sila nekonečná bezmenná.
Čas neexistuje, stráca sa,
diaľka krokom sa stáva,
rýchlosť zmyslov tak neskutočná,
jastrab svoj zrak mi dáva.
Na konci je koniec,
život úplne bez zmyslu,
sen sa obracia v prach,
a v živote za branou železnou,
jediným priateľom ti je strach.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár