Počula som od jedného človeka, že nedokáže povedať nikomu, teda žiadnej žene , že ju ľúbi. A pritom vraj nie je citový abstinent. Môže to byť tak, pomyslela som si. Asi nemá potrebu to povedať. Alebo nechce klamať, keď lásku necíti. No, dobre. Ja si myslím, že veta " ľúbim ťa" je jedna z najkrajších, ktoré môžeme počuť. Ja viem, v médiách beží produkcia, kde sa táto vetička objavuje niekedy až pričasto. Až tak, že nevnímame jej význam.

Ja nemám zábrany povedať , ľúbim ťa, keď je to pravda, keď to tak cítim. Keď to necítim, tak to naozaj jednoducho nevyslovím. Klamala by som. Keď to vyslovím, v tej chvíli a v čase pred tým a určite aj ešte potom, je to pravda. Je to pravda, aj keď vzťah skončí z tej druhej strany. Láska nevzniká v jednom okamihu a v jednom okamihu nedokáže skončiť. Keď sa "rodí" pociťujeme radosť, keď končí, sprevádza nás bolesťou. Náš život je dosť dlhý na to, aby sme prežili počas neho niekoľko vzťahov. Ľúbili niekoľko úplne rôznych ľudí . Stále myslím na lásku medzi mužom a ženou. Môžeme začať detskými láskami a skončiť niekde v zrelom veku, kde význam týchto slov chápeme ešte hlbšie a tieto slová vyslovujeme s väčšou zodpovednosťou. Nemôžem povedať, že sa mi žiada plytvať takýmito slovami. Ale vždy, keď som ich vyslovila, cítila som to tak. Tou vetou sa nedá ublížiť, ani nič pokaziť. Niekedy nám myšlienka na toho, kto ju vyslovil, pomohla prežiť ťažké chvíle. Pomohla nevzdať sa, nepodľahnúť nejakému nešťastiu, povzniesť sa nad nejaké márnosti a malichernosti. Jednoducho je to veta, ktorá vždy podrží. Myslím, že má v živote človeka svoje miesto. Ja viem, nestačí iba hovoriť "ľúbim ťa" - lásku treba živiť aj skutkami... To je však už o inom.

 Blog
Komentuj
 fotka
zdochliak  8. 2. 2007 01:10
...lásku treba živiť aj skutkami...



...práve o tom to je...



...na počiatku musí byť rozhodnutie...



...mojej manželke neustále pripomínam že ju nikdy nebudem milovať tak veľmi, aby som ju nemohol milovať ešte viac...



...je to každodenný zápas so sebou samým...



...môjmu najlepšiemu priateľovi sa nikdy nehanbím povedať že ho milujem ani mamke to nezabúdam pripomínať, len môj otec je kapitola sama o sebe...



...nedokážem mu do očí povedať čo pre mňa znamená, aj keď si ho vážim a tiež ho milujem...



...ale to už je o inom...
 fotka
janulka3112  8. 2. 2007 10:01
pekne si to napisala a myslim, ze ludia ktory tieto dve slovka casto pouzivaju by si mali zapamat ze netreba ich pouzivat casto a stale bez toho ci to myslia vazne alebo nie. Ale mali by si uvedomit, komu to idu hovorit a ked to idu hovorit ci to tak aj citia...proste su to slova citlive ako samotna laska a preto by sa k nim a aj k nej malo tak pristupovat...ale pekny clanok, paci sa mi:o)
 fotka
finwaell  8. 2. 2007 10:57
Hovoris mi z duse

Len je smutne ze ked to tak citis, mas potrebu to vraviet stale, ale inym to moze pripadat ze to nemyslis vazne A to nechces..tak to nehovoris tak casto a trpis tym, lebo city musia von..a je to este horsie ked tak citis k niekomu s kym nemozes byt stale a dokazovat mu to skutkami..
 fotka
beruska_zuzanka  21. 2. 2007 18:00
Veelmo krasny clanok... a Finwaell,suhlasim s tebou... =O)
Napíš svoj komentár