Ako rada by som tvojím prstom, nakreslila srdce, ktoré patrilo by len mne...A zasa mojím a dala by som ho k tvojmu. Kiež by medzi nami nebola nekonečna stena, ktorá presvitá ako v pantomíme...a vlastne ani tam nie je...len ta dialka- nekonečnou- je...Nádej opadáva list po liste- stale viac a viac a melanchólia nálady mi kradne naše stretnutia tajné po tme tam v sne...Moje srdce by sa dotýkalo tvojho... ako vtedy...a uverila by som zázrakom... Kedže to ťažko uniká realite, predsa len privriem oči...fantázii otvorím brány a snívam ten sen, ktorý je aj tak skutočný...zavretý v mojom srdci...pre chvíľu, ktorá sa vráti...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár