Neutíšim starčeka v hojdacom kresle,
pri toľkej bolesti ,
ktorú vo vráskach ukrýva,
musíš len tak stáť v pozore..dožíva?

Ruku mu dať?
Chce skôr objať.
Nostalgia prelieta mu mysľou,
no život mu prešiel okolo prstou

Nestači zabudnuť na mladosť,
ved vtedy sa to všetko začalo
bolo nám všekým tak strašne málo
a radosť?
tak tá nam ušla vlakom.

Mašle a stuhy sa premenili na šatky,
a úsmev na nešťastné paličky,
slzy na skúsenosti
a vrásky robia nám záplaty.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár