Rok 1982 bol opäť poznačený vojnovým napätím medzi dvoma veľmocami. Malé dievčatko Samantha Smithová, nabralo odvahu a napísalo slávny list generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Jurijovi Andropovovi.
Výnimočnosťou tejto mladučkej slečny bola v tom, že si rozhodla overiť oficiálnu propagandu USA v praxi a napísala sama list Andropovovi. Údajne spočiatku ani vlastná jej rodina nevedela o tom.
Odpoveď dostala pomerne neskoro, pretože urobila chybu. Nevedela presnú adresu, tak napísala len pánu Andropovi, Kremel. Spätná adresa bola vyplnená správne, ale neskúsenosť zapríčinila, že neboli uhradené všetky devízové cla. Tak list skončil po určitom obliehaní po
USA na Sovietskej ambasáde, odkiaľ bol neotvorený doručený v diplomatickej pošte. Takže mala skutočne veľké šťastie.
Treba aj priznať, že Andropova jej list prekvapil, jednak už z textu vedel, že píše malé dievčatko a jednak to nebolo zvykom dostávať poštu od tejto vekovej kategorie. List napísal sám Andropov, ako aj pozvanie do ZSSR počas leta roku 1983.
List bol síce odoslaný na jej meno, ale opäť cez diplomatickú poštu, takže osobne ho zaniesol kuriér ambasády.
Do ZSSR priletela s rodičmi 7.júla 1983 a skutočne sa stretla aj s Valentinou Tereškovovou, telefonický hovorila s chorým Andropovom, údajne ju aj na letisku čakala oficiálna štátna a stranícka delegácia.
Pobudla v tábore medzi rovesníkmi, pričom dostávala aj špeciálne hodiny ruštiny, z ktorej veľa slovíčok aj za tak krátky čas pochytila.
Získala si srdcia ruského ľudu, ako aj oni si získali ju. Prebiehali ďalšie plány na ďalšiu návštevu, ktorá sa nemohla ďalší rok pre zaneprázdnenosť jej rodičov uskutočniť, ale za to bola v decembri 1983 v Japonsku.
Bohužiaľ zomrela roku 1985 pri leteckom nešťastí. V ZSSR na jej počesť bolo niekoľko minút ticho, v rámci piety, vydaná známka na pamiatku a pomenované niektoré domovy mládeže..
Na záver oba listy treba citovať
"Vážený pán Andropov
Volám sa Samantha Smithová. Mám 10 rokov. Gratulujem Vám k Vašej novej práci. Bojím sa jadrovej vojny. Chystáte sa hlasovať za vojnu, alebo nie? Ak nie ste, prosím povedzte mi, ako budete pomáhať, aby nebola vojna? Na túto otázku nemusíte odpovedať, ale rada by som vedela, prečo chcete dobyť svet, alebo aspoň nás? Boh stvoril svet pre nás, aby sme žili spoločne v mieri, nie v boji.
S pozdravom Samantha Smithová"
"Vážená Samantha
Dostal som Váš dopis, ako aj od iných ľudí z Tvojej krajiny, ale aj celého sveta.
Zdá sa mi a môžem to povedať o Vašom dopise, že ste veľmi odvážne a čestné dievča, podobné Becky - kamarátke Toma Saywera, zo slávnej knihy Vášho krajana Marka Twayna. Táto kniha je u nás dobre známa a obľúbená u všetkych chlapcov a dievčat.
Píšete o tom, že máte starosti, o to, či bude medzi našimi krajinami jadrová vojna. A pýtate sa, či budeme niečo robiť, aby vojna nevypukla.
Vaša otázka je najdôležitejšia z tých, aké si môže každý mysliaci človek predstaviť. Ja Vám odpoviem skutočne vážne a poctivo.
Ano Samantha, my v Sovietskom zväze sa snažíme urobiť všetko preto, aby žiadne vojna nebola. To je to, čo každý sovietsky občan chce. To je to, čo nás učil náš veľký zakladateľ štátu Vladimír Iljič Lenin.
Sovietski ľudia veľmi dobre vedia akou strašnou vecou je vojna. Pred 42 rokmi nacistické Nemecko snažiace sa dobyť celý svet vtrhlo do našej krajiny, pričom zničilo mnoho tisíc našich miest a dedín a zabil miliony sovietských ľudí.
V tejto vojne, ktorá skončila našim víťazstvom, sme bojovali ako spojenci s Vašou vlasťou - Spojenými štátmi Americkými, spoločne sme bojovali za oslobodenie mnohých ľudí z jarma nacistických okupantov. Dúfam, že viete o tom z hodín dejepisu v škole. Aj dnes chceme žiť v mieri a spolupráci so všetkými našimi susedmi na tejto Zemi, so všetkými blízkymi, ale aj ďalekými. A samozrejme aj s takou veľkou krajinou ako sú Spojené štáty.
V Amerike, aj v našej krajine existujú jadrové zbrane, strašné zbrane schopné zabiť v jednom okamihu miliony ľudí. My však nechceme, aby boli niekedy použité. To je presne ten dôvod, pre ktorý Sovietsky zväz neráz slávnostne prehlásil, že nikdy proti ktorejkoľvek krajine ako prvý túto zbraň nepoužije. becne pristupujeme k obmedzovaniu výroby jadrových zbraní a pristúpiť k zrušeniu všetkých zásob na Zemi.
Zdá sa mi, že je to dostatočná odpoveď na Vašu prvú otázku.
"Prečo chcete viesť vojnu proti celému svetu, alebo aspoň v USA?" My nič takého nechceme. Nikto v našej krajine - ani robotnício, ani rolníci, spisovatelia, lekári, ani dospelí a deti, ani strana a vláda, nikto veľký, malý nechce vojnu.
Chceme mier, to je tá vec, ktorou sa vždy budeme zaoberať. Chceme pestovať pšenicu, stavať nové budovy, vynachádzať nové veci, písať knihy a lietať do vesmíru.Chceme mier pre seba a pre všetky národy planéty. Pre naše deti, aj pre Vás Samantha.
Pozývam Vás, ak Vám to Vaši rodičia umožnia, aby ste prišli do našej krajiny, najlepšie tento rok v lete. Tu sa dozviete viac o našej krajine, budete sa môcť stretávať so svojim vrstovníkmi, budete môcť navštíviť medzinárodný detský tábor Artek na mori. A sama sa presvedčite. V Sovietskom zväze, každý je za mier a priateľstvo medzi národmi.
Ďakujem Vám za Váš dopis a prajem všetko najlepšie vo Vašom mladučkom živote.
Jurij Andropov"
Foto v albume...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
dobrodruh
1. 3.marca 2014 22:37
Dovolím si komentovať tento článok, uvedomila som si, ako blízko som bola týmto spomienkam. Tiež som v tom roku 1983 trávila v tom medzinárodnom tábore Artek prázdniny s deťmi železničiarov a mala som rovnako 10 rokov. Je až neuveriteľné na tú dobu ako sa jej to mohlo podariť.
Napíš svoj komentár