schovávam sa v izbe.
Pokúšam sa o útek,
do svojho vlastného sveta.
Udržujem všetko pre seba,
hádky a strach ma sprevádzajú
dúfame, že raz všetko skončí a nejak sa zachránim.
Smútok, hnev, osamelosť, ktorá ostáva
trasiem sa a mám strach, život mi všetko berie.
Bolesť a túžba po krv, ktorá ma udržiava na žive,
pomstiť sa každému, kto mi ublížil.
Aký je to pocit byť časovanou bombou?
Báť sa a vyrovnať sa so všetkým, že koniec je už blízko,
a predsa čakať na výbuch, ktorý všetko konečne ukončí
čakať na okamih, keď moje telo konečne zhorí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 2.febuára 2015 17:27
co sa ti pre jezkove oci stalo?
Napíš svoj komentár