Dneska som si písala s kamarátom o zázrakoch. Podľa neho existujú. Podľa neho už narodenie človeka patrí medzi ne. Takisto aj to, keď niekto ledva ledva ujde pred smrťou.
Ja si myslím že narodenie človeka či aj jeho smrť patria k životu a nie je na nich nič zázračného. A to keď niekto niečo prežije, neznamená to to že sa stal zázrak, len to že dotyčná osoba mala šťastie a aj to že mu ešte neprišiel čas na odchod.
Zázraky neexistujú. A podľa mňa ani náhody. Všetko čo sa stalo, sa stalo preto lebo to malo nejaký určirý dôvod.
I keď takto o tom píšem... hlboko v mojej duši pevne dúfam a verím že sa predsa ten nejaký menší-väčší zázrak stáva, a že si raz nájde aj mňa.
A keď už som pri filozofovaní... trebalo by sa zamyslieť aj nad tým čo to vlastne je to šťastie. Alebo tá láska. A možna nato všetko existuje jednoduché vysvetlenie. Možná všetko nám len zariadí náš osud a mi daným javom dávame len mená aby sme ich vedeli od seba rozlýšiť... hmmm... je to téma na zamyslenie... ale pokračovanie si nechám nabudúce.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár