Jedného dňa sa to nejako stalo. Stali sme sa my. Ty si pre mňa ako záchrana. Vďaka tebe som, čo som a môžme byť my. To ty ma držíš, aby som sa nepotkla. Vďaka tebe som šťastná, môj život má zmysel. Nie len preto, že ťa vidím, cítim tvoju vôňu. Priniesol si lásku do môjho nudného života.
Svojej minulej ja by som odkázala, nech sa nebojí a nech nie je skrytá a obrnená voči svetu. Raz príde ten deň, keď bude padať hviezda a ty si zo všetkého na svete budeš priať, len aby ťa chytil pevne ako nikdy a objímal tak dlho, až tvoje svaly na rukách nebudú vládať. A on bez toho, aby si mu svoje prianie povedala ťa bude objímať dávno potom ako ty už nebudeš vládať.
Bude tu on, ten čo ťa bude tlačiť dopredu a nenechá ťa zhniť ani upadnúť. Pretože ťa ľúbi.
Áno dievča, niekto ťa bude ľúbiť.
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
3
@Georg21 trošku neskoro ale aj tak mi nedá neodpovedať. Práve táto veta "Nie len preto, že ťa vidím, cítim tvoju vôňu. Priniesol si lásku do môjho nudného života. " odkazuje na fakt, že nie tá konkrétna osoba zmenila môj nudný život - práve ten cit ho zmenil. Otázka : čo môžem ponúknunť ja? No jednoducho presne to, čo on.
4
Len mi napadlo, že pocity sú pominuteľné.
Láska je skvelým zmyslom života (figuruje i u mňa), ale len ak ju chápeme v širšom zmysle než len ako lásku medzi dvoma, než len pocit... Skutočne, najlepšie sa prejavuje v rozhodnutiach, skutkoch...
Pekná odpoveď, ale ten druhý reálne môže potrebovať niečo iné...
Láska je skvelým zmyslom života (figuruje i u mňa), ale len ak ju chápeme v širšom zmysle než len ako lásku medzi dvoma, než len pocit... Skutočne, najlepšie sa prejavuje v rozhodnutiach, skutkoch...
Pekná odpoveď, ale ten druhý reálne môže potrebovať niečo iné...
Napíš svoj komentár
Ak nie si bez neho šťastná a tvoj život je plný nudy bez neho, čo mu môžeš priniesť do života ty? Alebo si myslíš, že on nič od teba nepotrebuje?
A. de Saint-Exupéry: Citadela -
Zachránit mohu jen tu ženu, která je schopná se uskutečnit a uspořádat okolo vnitřního dvora, tak jako narůstá cedr okolo svého zrna a košatí se ve svých mezích. Zachránit mohu jen tu, která nemiluje v první řadě jaro, nýbrž uspořádání určitého květu, v němž je jaro uzavřeno. Která nemiluje v první řadě lásku, nýbrž tu a tu určitou tvář, do níž se láska oblékla...