Dnes som sa prebral svieži a zavčasu. Myslím na to, že je Nový rok a bol som takmer do druhej hore. Prebral som sa niečo po siedmej ráno a začal som behať po byte. Spravil som si čaj a malú rannú rozcvičku. Nič nového sa nedeje. Teda jedna vec, postavil som sa na váhu, ale tak to som skúšal už včera. 72,0 kg vážim. Vody je vraj vo mne 57,7 % a telesného tuku 17,7 %, a svalovej hmoty 45,2 %. Nie som expert a veľmi sa na túto váhu nespolieham, ale uvidíme, ako sa to bude vyvíjať priebehom roka. A tiež nerozumiem tým hodnotám úplne presne, takže budem musieť zas mať otázky na strýka Googla. Alebo tetu Cortanu, alebo proste niekoho. Lebo dokopy to nedáva 100 %, takže to budem musieť dopátrať sa k tomu, že čo tieto hodnoty pre mňa znamenajú. 

Nuž, tak som si vzal raj k sebe a otvoril notebook, lebo všade je ticho ešte. Otváram aj okno, nech sa prevetrá, ustlal som si posteľ a začínam nový deň, akoby sa nič nedialo. Ale niekde v hĺbke duše viem, že sa toho stalo mnoho - akurát som pri tom nebol. Mal som ísť s partiou na chatu, ale žiaľ som 30. keď sme odchádzali začal kašľať, smrkať a bolelo ma snáď všetko. Takže som nakoniec nešiel, lebo som netušil, čo sa so mnou deje. Tak som počas 31. pil čajík s rumom a hľa, ako vypálilo červa. Som mohol ísť pokojne - ale na druhú stranu, byť tam so 4 pármi minimálne by ma bytostne za minulý rok tak ubilo, žeby som si asi ľahol do snehu v depresií nakoniec. Takto nie. Objednal som si knihu 12 pravidiel pre život, cítim sa viac uvoľnení, ako kedykoľvek v poslednom roku. Čo je fajn. Inak ma len trochu bolia zápästia - prial by som si, aby to bolo z honenia, ale žiaľ ešte v 2017 som mal tak na piču robotu na chvíľu, kde som neviem, čo s nimi porobil a z času na čas ma proste bolia. Horšie je, keď sa mi to stane, keď sa chcem zaprieť a sa mi podlomia. Tak si ich väčšinu dní precvičujem. To pomáha. 

A tiež som viac menej v tomto roku rozhodnutý nekupovať si zápisníky, pretože ich vždy len kúpim a naskladám na kopu a ledva zapíšem za rok jeden. Tiež u mňa nemajú úspech diáre, pretože nikdy neviem, kde mám diár. Nakoľko sa presúvam z miesta na miesto, tak som si povedal, že sa jednoducho zdigitalizujem natoľko, že väčšinu poznámok a organizácie si ponesiem v digitálnej podobe a budem to mať synchronizované naprieč zariadeniami. Takže sa nemusím obávať, že niečo niekde zabudnem. 

Akože aj tak mám k tomu dosť blízko k tomuto dňu, pretože to tak skutočne robím, novinka je akurát, že budem kompletne vynechávať papier, pretože iba ho zbytočne spotrebovávam a prd z toho. Teda, niekedy ani to nie. 

Tento rok mi skonči Junior Railplus a budem asi plakať, keď budem niekam chcieť ísť. Budem musieť platiť veľa za vlak. Fňuk Nie, neplánujem ísť robiť na železnicu, takže kuš. 

Netuším, čo toto chce byť. Či denník, či blog, ale tak povedzme, že to je len taký krátky výcuc z toho, čo mi teraz behá po rozume. Nič nové sa nedeje. Zatiaľ.  

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár