26 ročný muž, Bratislava / sem-tam Martin

To, čo mi chýba.

Ahoj Birdz! 

Dúfam, že tento rok je pre Teba zatiaľ úplne úžasný a zatiaľ Ti vychádza všetko tak, ako má. Vieš, že sem často píšem svoje, mierne negatívnejšie myšlienky, popravde sa sem chodiť ventilovať vypúšťať svoje myšlienky, ktoré nechcem držať v hlave. Mohol by som si platiť za psychológa a rozprávať to jemu, ale Birdz je lacnejší. A niekedy aj viac pomôže len tak sa nad všetko povzniesť. 

V prvom rade ďakujem všetkým, čo ma v minulom roku pobavili, potešili, ktorých som mohol spoznať. Ono sa to nezdá, ale ja si to vážim. Svojím zvláštnym spôsobom, ktorý sa dá pochopiť len s mojím mierne chaotickým pracovným rozvrhom. Ale o tom som nechcel. 

Chcel som o tom, že keď som bol tretiak na strednej tak ma kamarát nahovoril na to, aby som s ním chodil cvičiť a ja som sa podvolil. Musím uznať, že to bol veľmi fajn ročník. Pretože som mal každý deň dáku voľnočasovú aktivitu. Aj vďaka cvičeniu. Čo bolo fajn. Vždy som bol chudý a on mi dosť pomohol s tým, že na mne začalo byť vidieť aspoň niečo. Pomáhalo to. A fakt, že som sa niekomu sľúbil ma nútil naozaj ísť cvičiť. Motivoval ma aj keď sa mi nechcelo, pretože inak by som druhú osobu sklamal. Aspoň to som si naivne myslel. Aspoň do doby, kým si našiel frajerku a začal sa kolotoč... dobre, skrátim to. Proste sa na mňa vykašlal a bolo po cvičení, pretože som nebol motivovaný. Ale nevzdal som sa, lebo na intráku sme mali posilku a poznal som tam pár ľudí - takže sa stačilo dohodnúť. Ale nebolo to ono. 

V 2017 som väčšinu roka navštevoval fitness centrum. Kúpil som si permanentku a chodil tam. Aj mi kolega v práci povedal, že to na mne vidieť. Takže najskôr to zaberalo. Ale celý ten čas, čo som tam chodil, mi niečo chýbalo. A presne viem čo. Tá podpora, ten niekto, kto by tam chodil so mnou. Stačilo aby tam so mnou prišiel a so mnou odišiel, ale žiaľ nič také sa nekonalo. Potom prišlo na rad moje sťahovanie sa hore dole a všetko šlo do kytiek. Heh. A síce som naprieč rokom 2018 sa snažil cvičiť, tak určite to nebolo pravidelné a len sebou motivované. 

Takže zas sa chcem vrátiť do cvičenia v posilňovni, ale trošku neskôr, nie hneď v januári. Skôr vo februári a zas mám taký divný pocit, že to bude ako v tom 2017. Ale nemôžem povedať, že nerozumiem prečo to nejde. Nie som ani veľmi sociálny typ. Nie som ani človek, čo má režim práce po-pia. Robím na super cyklus 8 dní na zmeny. To sa vie. A považujem to za problematické v rámci dohadovania sa s niekým iným na tom, kedy tam chodiť. Lebo keď idem sám viem si to rozdeliť tak, aby som tam chodil pravidelne. Ale žiaľ sám. 

A myslím, že toto mi bude chýbať... vždy. Motivácia. Viem sa motivovať sám, ale je to iné, keď máte niekoho, kto vás podporí. :) 


Ak si sa dočítal až sem Birdz, tak Ti ďakujem za Tvoj čas :) Pomáhaš mi sa so sebou vyrovnať. 

#lifeisawessome

Zdieľaj článok na facebooku
9 odoberateľov
Jakzig

Bisexuál, alkoholik, blázon, magor do vlakov a cestovania, zbožňujem jedlo, pijem pivo, whovian a mámpičista a tiež sa na mňa referuje ako na spisovateľa, ale osobne mi je trápne na seba tak referovať. Ak máš so mnou dáky problém, tak si ho môžeš nechať pre seba a strčiť si ho do prdele. (jop a fanúšik Rick and Morty, BoJack Horseman, The Good Place a HIMYM). A ešte jedna vec, som asociálny typ. Snažím sa byť k ľuďom dobrý, alebo aspoň lepší, ako som býval. Snažím sa dosahovať svoje ciele a chcem sa o svoje strasti podeliť so svetom. Alebo aspoň s Birdz svetom. Ale to uvidíme. Ak chcete napíšte mi, budem si písať s kýmkoľvek, takmer o čomkoľvek. *Nemám rád haterov, sú toxický*

Komenty k článku