Je možné, aby človek nenávidel niekoho, tak, že z pokojného a bezstarostného sa zmení na obludné zviera nevnímajúce okolie a už vôbec nepočúvajúce svoj vnútorný tichý hlas a láskavé srdce?

Inokedy by som odpovedala, že nie - nie je to možné!
No, keď nad tým teraz uvažujem...

Moja cesta domov je popretkávaná neskutočne rozmanitými pohľadmi ľudí. A ako sa vraví človek najviac vyčíta z tajomných očí, ktoré toľké prezradia a nedokážu skrývať...

Idúcimi krokmi sa prepletajú medzi náhodne stretajúcimi osobami nenápadné, očarujúce, túžobné, nenávistné, závistlivé a iné pohľady.
A ja radšej sklopím hlavu, aby som zbitočnou náhodou nenarušila okúzľujúcu chvíľu, keď mi niekto očami povie - si 100 krát a ešte 5 krát veľká náhoda nekonečných strát ...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sarah_whiteflower  9. 3. 2007 22:21
Poznám takéto pocity...

Neviem, ako je to možné, ale niekedy mám pocit, že dokonca aj chápem tých druhých...
2 
fotka
bobomir  23. 3. 2008 23:22
aj ja to poznám
Napíš svoj komentár