Keď raz pôjdem lúkou kvetmi posiatou, budem cítiť jemné lúče žiariaceho slnka, budem počuť štebot rodiaci sa z lásky, budem vnímať tú pestrofarebnú krásu vyžarujúcu z dvojíc držiacich sa za ruky, budem krásne striehnuť na smiech rozliehajúci sa okolím a budem ťa chcieť po celý čas pevne držať za ruku.
Budeš to chcieť tiež?
Keď raz pôjdem krajinou zaliatou zlatistým slnkom, budem kráčať za šťastím nepoznaným, budem privolávať modré vlny so slaným nádychom, budem šantenie, radosť i úžas na okolie vyžarovať, budem časom zmietané do mora moje stopy rozširovať, budem stavať hrady z piesku, tak krehké a dôležité zároveň, budem ležať pod krvavo zlatým západom končiaceho sa dňa a budem ťa chcieť po celý čas pevne držať za ruku.
Budeš to chcieť tiež?
Keď raz pôjdem lístim farebným s mihajúcimi sa a strašidelne kričúcimi konármi hrôzy, budem s malými slzami spomínať na zlatisté slnko a zrnká piesku, budem sedieť za oknom s plačúcim počasím, budem čakať na biely zázrak nežných vločiek, budem sa pripravovať i stretať rôznorodosť všedných dní, budem snívať o rýchlosti plynutia času a budem ťa chcieť po celý čas pevne držať za ruku.
Budeš to chcieť tiež?
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
krááása... pozeram ze ved to bolo pisane pred dvomi rokmi... snad aj ked nie tento ideal, ale mnohopercentna jeho znesitelna cast sa splnila by som si zelal...*
Napíš svoj komentár
Pekny den