Ako tu ležím na tuhom vyležanom vankúši, tak sa mi časom hlavou pomotá nekonečná myšlienka, o tom či život svoj správnym smerom vediem a či nádejne nad tým všetkým uvažujem.
Počujem škrkot, cítim strach, najradšej by som zostala vo svojich mäkkých perinách. Je už neskoro, no moja hlava si to vymyslela, že zahalí ma temným strachom a hrôzou z nekončiaceho omdlievania.
Som slaboch a dobre to viem, preto zhasnem svetlo, počúvnem plameň sviečky a pokojnú hudbu a budem ďalej slabošsky bdieť, no už bez toho priameho svetla a bez pometených viet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
moonwalker
25. 1.januára 2008 11:43
kwasne nwm aj na mna to thak dopadne wecer ked idem spat.rozmyslam ci bude zajtrajsok lepsi,ci wsetko co robim ma zmysel..a bojim sa ze zajtra bude wsetko thak ako doteraz..
Napíš svoj komentár