Kde sú časy keď zvládla automatická práčka tisíckrát za sebou vyprať otcove monterky, látkové detské plienky (snáď ešte existujú takí, ktorí si pamätajú aj niečo iné ako Pampers) a aj supermoderné džínsy z Tuzexu(samozrejme mrkvového strihu)?

Dnes vám už ani mlieko nevydrží dlhšie ako tri dni a všetko ostatné sa po dvojročnej lehote prikázanej štátom zrazu rozpadne, zničí, vypne, rozloží, prederaví... A my,ľudia dnešnej doby sme si už akosi zvykli na to, že je absolútne normálne najneskôr po dvoch rokoch vymeniť šatník, televízor, procesor, či partnera.
Alebo sa mýlim?
Koľkí z vás mali niekedy vzťah dlhší ako dva roky?
A koľkí z vás, ktorí ste na predchádzajúcu otázku odpovedali áno, ste sa počas vášho vzťahu stretli z údivným "to už ste spolu tak dlho?"?

Tak ako staré dobré Škodovky 120 vydržali významný prevrat akým bola Nežná revolúcia, podobne kvalitné sú aj vzťahy ktoré vznikli v dobách, keď síce partner síce nevedel že zelená sa k modrej absolútne nehodí, ale zato vedel vymeniť žiarovku.

Čím to je, že ľudia dnes dokážu naklonovať ovcu, ale nedokážu zniesť pri sebe niekoho iného po dobu dlhšiu než je maximálna trvanlivosť vzťahu?
Čo chýba tejto dobe?

Mám silný pocit, že je to pocit toho, že všetci sme v rovnakom, kravami na JRD vyprodukovanom, hovne a že sa teda nemusíme nad nikým vyvyšovať, pretože sa beztak na druhý deň stretneme pri vidlách a sene.
Myslím, že to, čo skutočne nemáme a potrebujeme sú vždy dobre naladené tety krčmárky a ujovia krčmári, ktorí vedia načapovať pivo tak, že vám v pene postojí lyžička.

Zdá sa, že uponáhľaným ľuďom dnešnej doby chýba čas. Čas na to, aby sa na chvíľu zastavili, obzreli sa okolo seba a len tak si vyšli na pivo, poldeci, alebo žltú malinovku.
Chýba im čas na to, aby sa stretli(stretli, nie cez skype či facebook "pochatovali") so svojími kamarátmi bez toho, aby potom prišli domov z pocitom "On ma HTC, ja si musím kúpiť I-phone 4" (alebo ako to všetci dobre poznáme "Když vy brizolit, tak my kachličky"...)

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár