Aké to nikdy nebolo
Zmazala som už toľko viet, čo neuvidia svet... Ďalšie zmizli zásahom osudu, chybou, nepozornosťou či nevedomosťou. Snažila som sa ich uloviť na papier, do konceptov správ, sms v starých nefunkčných telefónoch... Zmizli. A prečo ich lovím teraz? Lebo to má zmysel. Vracať sa?! Nie. Nezmiznúť sebe.
Si tu?
Bolo to magické. A hlavou ti prebehli všetky tie obrazy. Ten moment. Ten pocit. V hlave ti bežalo
,, Toto si chcem takto zapamätať''
A potom si nepamätáš. Nie kvôli alkoholu v nápoji, droge v krvi... Elektrický reset mozgu a ideš znova.
Tie chvíle stoja za to.
Stáli...
A už nikdy nebudú znova.
A to je na tom to krásne...
Komenty k článku