Aké to nikdy nebolo

Zmazala som už toľko viet, čo neuvidia svet... Ďalšie zmizli zásahom osudu, chybou, nepozornosťou či nevedomosťou. Snažila som sa ich uloviť na papier, do konceptov správ, sms v starých nefunkčných telefónoch... Zmizli. A prečo ich lovím teraz? Lebo to má zmysel. Vracať sa?! Nie. Nezmiznúť sebe. 

Si tu? 

Bolo to magické. A hlavou ti prebehli všetky tie obrazy. Ten moment. Ten pocit. V hlave ti bežalo

,, Toto si chcem takto zapamätať'' 

A potom si nepamätáš. Nie kvôli alkoholu v nápoji, droge v krvi... Elektrický reset mozgu a ideš znova. 

Tie chvíle stoja za to. 

Stáli... 

A už nikdy nebudú znova. 

A to je na tom to krásne... 



Zdieľaj článok na facebooku
20 odoberateľov
Jankasimka

1000 písmen sama o sebe.... v abecede je ich málo tak sa budú nejaké opakovať... Neuvidíš tu žiadne, čo by si už nevidel/a... takže sa vlastne už poznáme a sme starí známi. Niekde sme sa stretli :-) možno som bola kulisa nejakého tvojho významného momentu, či príčina toho, že si práve dnes zastal/a práve na tomto mieste... Zahrala som si part už vo veľa životoch a zjavne teraz aj v tvojom. Tisícmi údermi - našťastie nie do živého.. vkĺzla som do tvojej hlavy.. Teraz pri pátraní po tej mojej prosím uváž, že sa síce dokonale poznáme, avšak zmena času a priestoru upravila aj moje myslenie. V etape predstavovania tu máš moju minulosť keby náhodou chcel niekto -povedzme napríklad ty - použiť frázu,,Čo máš nové?! " Zdravím ťa z vnútra tvojej hlavy a prajem nerušenú prechádzku po snoch, reflexoch, pocitoch a slovách, čo sú skryté najčastejšie za troma bodkami. Ak by si sa náhodou stratil, či stratila neváhaj naštartovať opäť realitu. Som živý tvor ako ty, dýcham, pohybujem sa, žijem a...

Komenty k článku