Mesiac sa usmieval
zo zeme lístie
vracalo sa na stromy

noc temnotu spása
a ďaleko no bližšie
svietili sa dva domy

Tam blikotalo modré
svetlo známe

onam čosi bodré
v takom bledom kráme

Zazneli tóny piesne
i slová, čo niekto hlesne
a úžas i nemý výplod mysle
na jazyku orgasmicky sladkokyslé

A potom raz nocou
už pár dní veru bolo tomu
šiel ulicou prázdnou
kol jedného i druhého domu

neznámy svetu
a sa mi marí
volali ho krásny Mensi Versary

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár