Virtuálna schyzofrénia

Dnes sa mi stalo to isté, čo sa mi deje takmer každú noc, ktorú trávim sama v intrákovej izbe. Preklikala som sa internetom až k jednej ráno. Je to jedna z tých vecí, ktoré najviac na svete neznášam, a síce moja neschopnosť vypnúť svet, zhasnúť svetlo a ľahnúť si. Toľko môžem urobiť pre svoje blaho, tak málo a predsa tak veľa.

Neviem.

Posledné týždne sa cítim trochu divne. Nehovoriac o tom, že sa cítim na všetko príliš stará a nemám sa s kým opiť, čo je zvyčajne aktivita, ktorá spoľahlivo zaženie pocity duševnej staroby do úzadia. Vypiť pri učení pol fľaše vína nepočítam, pretože to už považujem za štandard.

Och, sľúbila som si, že sa prestanem opúšťať vo svojich nočných pseudoblogoch, takže...

Čím sa bavím v poslednej dobe? Hm, skúšala som krátky sociálny experiment na pokeci. Ako som sa k tomu dostala je trochu komplexnejší príbeh, ktorý sa mi nechce rozoberať, takže to berte ako holý fakt. Jediné informácie, ktoré môj profil obsahoval bolo pohlavie a miesto bydliska, inými slovami povinné veci, bez toho sa tam snáď ani nedostanete, a aj napriek tomu mi toľko ľudí ponúklo sex, až ma pokúšalo niektorú z tých ponúk prijať, len aby som vedela, čo sa stane potom.

Mám takú prazvláštnu schopnosť, a síce, že na internete som úplne iný človek (podľa materiálov na skúšku z kybernality by som sa správne mala nazvať spoločenským schizofrenikom). Vážne. Som až nechutne komunikatívna, keď si so mnou píšete, a čím viac anonymný ste vy alebo ja, tým lepšie. Problém je však v tom, že to, čo ľudia dostanú v mojich slovách som skutočne ja. Presne ako to, čo dostanete z mojich blogov, to som tiež skutočne ja. Akurát to veľmi nekorešponduje s viditeľnou realitou, ale to je na dlhšie úvahy.

Anyway, vrátim sa k tomu pokecu. Úprimne ma až tak nezaráža, že ľudia ponúkajú sex prvou a jedinou vetou (k ďalšej konverzácii sme sa nedostali...), skôr ma fascinuje ako potrebujú vytrieskať nič nehovoriace informácie. Mám na mysli, keď ma človek po „ahoj/ahoj“ fáze požiada o fotku, pretože, hoci tvrdí, že si chce s niekým len nezáväzne popísať (nič za tým nehľadaj, len si skrátim dlhú chvíľu...haha), bez fotky, mena, veku, aktuálneho rodinného stavu a bytovej situácie, to jednoducho nepôjde. A to nie hocijakú fotku hej, to musí byť fotka celého človeka. Akože tvár a postava, pretože to je zrejme to dôležité pre udržiavanie virtuálnych vzťahov.

Okej, skrátim to. Nebavilo ma to dlho. Jedného z nich, ktorý bol veľmi pobavený mojim postojom k celej tej veci, som sa spýtala, koľko žien sa mu takto podarilo zbaliť. Familiárne to doma voláme „na ponuku kvalitného sexu“. Povedal, že dve. Ale že to si dlhšie písali, že s jednou pol roka a s druhou tak zo dva mesiace. Mne povedal, že to, čo hľadám tam nenájdem. Jasné. Keby som vedela, čo hľadám, môj život by bol asi tak milión až miliardu krát jednoduchší. Ďakujem.

Viete čo, pamätám si na to, keď som mala pätnásť a pokec zažíval svoju zlatú éru. Vlastne možno menej, nemôžte mi zazlievať, že spomienky z mojich „tínedžerských“ čias sú trochu mlhavé (zámerne, ale nah). Aj vtedy sa tam našli ľudia, čo ponúkali kredit za fajku. Už vtedy mi to prišlo absurdné, vravím stará duša. Dokonca som bola možno aj dvakrát na rande naslepo, nesúďte ma, kto to nerobil nech prvý hodí kameňom. Dôležité poznanie je, že to nikdy nič neprinieslo. Ako som vravela, problém je, že ľudia v online konverzáciách dostanú moje reálne ja. Dostanú môj sarkastický humor, moju krehkú povahu a kopu otázok, nad ktorými treba trochu rozmýšľať. A to do ponuky kvalitného sexu proste nezaobalíte. Nech sa snažíte akokoľvek veľmi. Nech odovzdáte všetko, čo máte a prijmete všetko, čo dá protistrana, tá ponuka sexu to nakoniec všetko úplne zničí. Pretože to vyzerá tak, že si toho druhého nevážite ako človeka.

Nie som naivná. Možno sa tak občas zdám, ale zvyčajne veľmi dobre viem o čo v rôznych situáciách s rôznymi ľuďmi ide. Nie je ľahké ma prekvapiť, či šokovať. Ale nie je to nemožné. A keď sa to niekomu skutočne podarí viem na to myslieť mesiace. Viem sa k tomu vracať roky. Viem na to nezabudnúť.

Kamarátka mi minule povedala, že sa narodila ako mentálna štyridsiatnička. Viete čo? Nikdy som sa so žiadnym vyhlásením nestotožňovala viac.

Joi’s out.







Zdieľaj článok na facebooku
40 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Willbebetter

    tvári sa, že má 5 rokov

    Mam taky zvlastny pocit z tohto blogu, ze by sme si rozumeli...
  2. 2
    Joi

    26 ročná žena
    Bratislava / Praha

    @willbebetter to ja z tych tvojich obcas tiez
  3. 3
    Magick55

    26 ročný muž
    východ severo-južného západu

    myslím, že nie si jediná...dokonca sa nebojím povedať, že je to smutný fenomén tejto doby a našej generácie
  4. 4
    Nemamkreditkamo

    hrá sa, že má 1 rok

    Ten sarkazmus je fajn :D
  5. 5
    Cos45

    602 ročný ujo
    |̲̲̲͡͡͡ ̲▫̲͡ ̲̲̲͡͡π̲̲͡͡ ̲̲͡▫̲̲͡͡ ̲|̡̡̡ ̡ ̴̡ı̴̡̡ ̡͌l̡ ̴̡ı̴̴̡ ̡l̡*̡̡ ̴̡ı̴̴̡ ̡̡͡|̲̲̲͡͡͡ ̲▫̲͡ ̲̲̲͡͡π̲̲͡͡ ̲̲͡▫̲̲͡͡ |

    Aj ja by som si dal vinu. Len ci by ma to nezabilo... hm :-)
  6. 6
    Morningcoffe

    20 ročné dievča
    sky with a diamonds

    @magick55 myslíš, že keby neboli tak veľmi preslávené soc. siete by ľudia nemali problém komunikovať v realite, aj keď ho teraz majú?
  7. 7
    Masterpain

    26 ročný muž
    Košiče

    Strašne mi to pripomína moju situáciu do bodky. Na internete som úplne iný. Ale som to ja. Akurát to nekorešponduje s realitou. Mám zimomriavky. A dnes sa tiež preklikám internetom do...hm a tak. život je divný
  8. 8
    Torpedo08

    28 ročný muž
    kOkOtOvO na Záhorí

    Tiez som taky na nete ked chcem tak viem byt taky aky vlastne niekde vo vnutri som a chcem byt a realita je uplne o hovne :(
  9. 9
    Midnight

    30 ročný muž
    čo to zase píše?!

    hádžem kameňom, nikdy som nebol na rande naslepo.

    ale inak ma sem dotiahol ten prvý odstavec, že "hej, presne!"