Konečne sme dorazili na miesto. Bola som zničená. Otvorila som dvere a môj pes z nich vyletel ako tornádo. Behal a štekal, evidentne som nebola jediná čo sa teší z konca cesty. Ja som vystúpila pomalšie a išla rovno do kufra auta pre svoj cestovný kufor. Vytiahla som ho opatrne aby som niečo nevyvrátila, keďže tam nebol sám a išla som do chaty. Otec ju už otvoril a pootváral aj okná aby sa tam prevetralo. Naša chata pripomínala skôr dom ako chatu ale rozmerovo bola určite chata. S naším domom sa nedala ani porovnať. Na prízemí boli dve izby a kúpeľňa so záchodom. Obývačka bola spojená s kuchynkou, čo sa mi veľmi páčilo, no a druhá miestnosť bola spálňa. Na poschodí bola malá izbička akurát pre mňa a neveľa mojich vecí. Tiež tam bol balkón na ktorom som mala lehátko. Vyniesla som si kufor. Cez otvorené okno mi tam prúdil čerstvý vzduch. Zobrala som handru a rýchlo poutierala tých pár kusov nábytku. Potom som si vybalila veci. Dolu som zišla už prezlečená a učesaná.

Rodičia pomaly tiež končili s vybaľovaním. Nebrávali sme veľa vecí, iba na oblečenie a niečo do kúpeľne. Mali sme šťastie, že sme mali takých zlatých susedov, ktorí nám radi skontrolovali či je všetko v poriadku počas našej neprítomnosti. A tiež nám niekedy zaobstarali niečo do našej chladničky. Nikdy sme neprišli na to čím sme si zaslúžili toľko pozornosti, no boli sme za ňu úprimne vďační. Na oplátku sme ich pozývali na gardenparty a doniesli im nejaký suvenír z domu. Bol to postarší bezdetný manželský pár. Mali narobený slušný majetok, a to len z toho, že pán kedysi stávkoval na dostihoch. Keď sme večer sedávali pri ohni rád rozprával zážitky z jeho mladosti o dostihoch a koňoch. Mňa jeho príbehy vždy veľmi zaujali, mala som rada všetko čo sa týka koní.

Otec išiel zaparkovať pod provizórnu garáž a ja a mamka sme vynosili stôl a lehátka vonku do záhrady. Ja som sa na jedno hodila. Pohodlne som sa usalašila a pozerala na oblohu cez slnečné okuliare. Mala som na sebe len kraťasy a plavky. Chvíľu som tam ležala a zhodnotila, že keď si teraz nedonesiem pitie, knihu a MP3ku tak už nevstanem. Rýchlo som teda vbehla do vnútra a zobrala si vodu a zhora ostatok. S uspokojením som zistila, že ešte stále svieti slnko a trvalo mi to iba minútu. Znovu som si ľahla, tentoraz som si do uší zapla hudbu a v ruke som držala knihu. Čítala som mangu. Moju obľúbenú samozrejme. Čítala som, čítala až som zaspala. Zobudila som sa keď už slnko bolo za horizontom. Začala mi byť zima. Sľúbila som si, že nebudem takto mrhať už ani jedinú sekundu prázdnin. Spánku som mala akurát dosť. Zobrala som si veci a vošla do chaty. Mamka akurát skúmala čo máme v chladničke a ja som s údivom zistila, že sú tam domáce palacinky. Za toto sa budem musieť ísť našim susedom poďakovať. Pôjdem za nimi zajtra, rozhodla som sa. Dnes je už neskoro.

S rodičmi sme si zahrali dostihy a karty a popritom sa navečerali. Potom som s ockom vytiahla hvezdársky ďalekohľad. Bol otcov, kúpil ho pred rokmi. Vždy ma udivovalo ako sa dokáže vyznať v tak rozsiahlej záplave hviezd. Mne sa videlo všetko rovnaké. Noc bola jasná a všetko bolo krásne vidno. Otec mi hovoril názvy hviezd a súhvezdí. Ja som si ich ako vždy nezapamätala. Bolo to na mňa priveľa. Existovalo len pár hviezd súhvezdí, ktorých mená som poznala. Najradšej som mala hviezdu Sirius. Je to najjasnejšia hviezda na oblohe a vidno ju skoro z každého miesta planéty. Asi preto ju mám tak rada, lebo svieti pre všetkých.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  26. 3. 2014 16:20
pises neskutocne nudne
Napíš svoj komentár