vraj nehodí sa k mladosti
a tak, ako dymu kúdol
má zmiznúť v čase večnosti
kiež všetky moje chyby, pády,
boli by len odraz sna
to stopy tejto nenálady
odišli by do prázdna
dnes ľutujem, že lásky málo
a bozkov som Ti stihla dať
že všetko, čo sa kedy stalo
som stále chcela ľutovať
už viem, že najväčšou chybou bol
môj strach a hlúpe zákony
čo spísali iní a jak mor
zničili lásky záhony
keď teraz ku mne vzhliada iný
plný sily, snov a mladosti
ja jedinú chybu na ňom vidím
že on je on a nie je Ty
a tak chcem úprimné "prepáč"
Ti odovzdať, že som sklamala
že musel si mi vravieť "neplač"
že viacej som sa nesmiala
že nemala som sily dosti
na boj so svetom za lásku
že hriechy našej minulosti
vryli mi v dlaň otázku:
"ak nie som viac, než iní sú
tiež klamstvo mám jak odmenu
a ak cíti mnou žiaru nebeskú
prečo to nie je dosť na zmenu?"
ja dodnes neviem, kde je chyba
čo mala som inak urobiť
viem len, že mi strašne chýbaš
že chcem Ti úsmev vyrobiť
či zo skál, z kvetov, to je jedno
ak budem Ti vždy nablízku
ak pery Tvoje môžem letmo
premeniť v bránu nebeskú
ja viem, že som nerozhodná
že privádzam Ťa k šialenstvu
nuž, to som ja - veď ma poznáš
a odpustíš raz túto grotesku
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár