Pesimistické nálady v našom živote

Moja nálada je na bode mrazu. Keď toto píšem, stekajú mi slzy po tvári. Prečo to vždy musí dopadnúť takto? Pýtam sa to stále, každú jednu minútu. Lenže potom si uvedomím, že vždy to dopadne rovnako. moje myšlienky sa stále krútia okolo toho istého slova- Prečo. Hmm, prečo ja nemôžem mať nikdy takého človeka pri sebe, ktorý by ma vždy povzbudil a pochopil na prvý krát? Lenže potom si uvedomím, že to tak býva. Človek sa cíti tak, ako keby bol sám na svete. Ako keby išiel po prázdnej ulici, po prázdnom meste. Ten pocit je strašný.. Ach, najradšej by som zmizla na dlhší čas a možno po nejakom mesiaci by si niekto všimol že tam nie som. Ale to už tak asi vo svete chodí. Jedny sú vždy tí najlepší a keby neboli, tak ostatný by asi bez nich nevedeli existovať a na druhej strane sú to ľudia, ktorí majú pocit, ako keby nikomu nechýbali a možno to ani nieje pravda. Hmm je to ťažké, ale my sa s tým musíme naučiť žiť. I keď sú takéto chvíle v našom živote možno dosť časté, mali by sme si vždy povedať: Nikdy nieje tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Tak sa teda týmto heslom riaďme, i keď nám je ťažko.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu