Laura sa starala o svoju chorú matku, ktorá mala síce len 55 rokov no zastihol ju ťažký osud. Mala nádor na mozgu, ktorý bol rozsiahly a nedal sa vyoperovať. Lauru to príliš bolelo, že jej matka sa takto trápila. Nezmohla ale nič. Nevedela jej pomôcť, aj keď hlboko vo vnútri srdca cítila, že by sa za ňu vedela aj obetovať. I keď sa pokúšala nájsť všetkých možných lekárov, ktorí by jej pomohli, nič sa nedalo robiť. Lekári povedali Laure, že jej matke podľa ich predpokladov zostáva iba pár rokov života. Táto správa Lauru veľmi zasiahla a snažila sa s mamou tráviť čo najviac času. Po mesiaci sa však začali prejavovať prvé príznaky choroby. Začala zabúdať. Zabudla, čo sa stalo deň predtým a nepamätala si ani niektorých ľudí. Lauru veľmi trápilo, čo sa stalo a jej smutné oči boli často plné sĺz.
U Delilovcov to bolo iné. Bella už chodila na strednú školu, kde študovala cestovný ruch. Rebeca navštevovala základnú školu. Chodila do tretej triedy. Rebeca bola veľmi usilovná žiačka, ktorá sa rada učila. Bella zas lenivá a stále sa zaujímala len o chlapcov. Na druhý deň sa Bella aj Rebeca vybrali do školy. Lucy zostala doma, lebo išla k svojmu lekárovi. Mark odišiel do roboty už skoro ráno, pretože pracoval ako policajt a mal rannú službu. Tak, keď už všetci odišli, Lucy sa šikovne obliekla, poupratovala a pobrala sa k doktorovi. Ako tam dorazila, musela chvíľu počkať, tak si sadla v čakárni. Asi po piatich minútach ju vzali dovnútra. Keď bolo po kontrole, doktor jej povedal radostnú správu:,, Ste tehotná pani Delilová!“ Lucy to úplne vyrazilo dych. Keď sa konečne zmohla na nejaké slová, povedala: ,,No, nie som z toho veľmi nadšená. Ja to dieťa mať nemôžem!“ ,,Pre boha, prečo?“ opýtal sa nechápavo doktor. ,,Nechcem mať už ďalšie deti. Bella a Rebeca mi úplne stačia. A ešte som na vrchole svojej kariéry. Trvalo mi roky, kým som sa dostala až na miesto, kde som,“ vysvetľujúco povedala Lucy. ,,No, je to len vaše slobodné rozhodnutie. Poriadne si to premyslite.“,, Ja nemám nad čím premýšľať.“,, Tak potom ešte spravíme nejaké odbery budúci týždeň a potom môžete pristúpiť k zákroku.“ dodal doktor. ,,Ďakujem, tak ja sa vám teda ohlásim. Dovidenia!“ vydala zo seba Lucy a zavrela za sebou dvere ambulancie.
Po týždni navštívila tú istú nemocnicu aj Laura so svojou matkou. Ony dve však išli do inej ambulancie. Bola to ambulancia doktorky Montliovej, vynikajúcej lekárky, ktorá sa orientovala na mozgové ochorenia . Keď vošli do ordinácie, Laura posadila svoju chorú matku na posteľ. Doktorka Montliová podišla bližšie k Laurinej matke a začala sa jej vypytovať, ako sa cíti, či nemá bolesti alebo nejaké ťažkosti. Laurina mama Ann len nemo pokrútila hlavou. Jej pohľad zablúdil kdesi von a vyzerala, ako keby to ani nebola ona. Správala sa veľmi čudne. Vždy, keď sa Laura na ňu pozrela, snívala nejaký dlhý, ďaleký sen. Laurin myšlienkový pochod však prerušila doktorka Montliová, ktorá akoby vedela, nad čím premýšľala Laura. ,,Pani Alanová, vaša matka trpí nevyliečiteľnou chorobou, a preto sa u nej budú vyskytovať takéto stavy. Bude to u nej už takpovediac skoro stále. Ale môžu byť aj dni, ba aj týždne, kedy bude úplne ako zdravá.“ ,,A koľko času jej ešte asi zostáva?“ opýtala sa smutne Laura.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kamen1zde
11. 12.decembra 2011 17:44
ešte to nieje všetko, pokračovanie bude nabudúce
Napíš svoj komentár