jama sa zatvára,
v tej tme kúsoček jasného svetla hľadám,
hodina pravdy nastáva.
Chcem, aby si ma videl padnúť,
hoc až na dno,
nedovolím už viac strachu na mňa sadnúť
a premeniť ho na zlo.
Chcem, aby si ma videl vstať,
chcem ti i ten najmenší kúsok srdca dať,
dovoliť ti najväčšiu izbu si v ňom prenajať.
Blúdim v tme stratená,
poslednú iskierku svetla v nej vidím,
po tme sama a zronená,
s tebou po boku hneď istejšie sa cítim.
Lezieš mi na úsmev a na pery,
každý deň zajtrajškom lepším sa byť zdá,
na rane sa mi pomaly hoja stehy,
bez tvojej lásky môjmu srdcu sa biť nedá.
Buď tu a neodíď,
po mojom boku zotrvaj
a viac sa neobzri.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár