Teší ma ... neprezúvajte sa prosím

Sedím na mieste, z ktorého nás pohľadom prepaľovali desiatky očí. Niektoré skúmavo, iné s nezáujmom a tých pár, ktoré ma priviedli až k profesii učiteľa naopak zvedavo, s rešpektom a nadšením. Neviem, kedy sa zrodila myšlienka "Kvietok budeš učiť! A párom aj ber osobný profit!", no zakorenila sa čertovský hlboko. Dokonca bola natoľko dotieravá, že som vymenil korporátne hymny a cinkanie prémii na bankovom účte za prsty ufúľané od fixiek (tu prosím venujeme minútu ticha za padlé kriedové tabule, česť ich pamiatke a účelnosti) a večne omieľané klišé "tebe sa žije, nič nerobíš, prázdniny máš fuuurt". Ak by mi za tieto poznámky pribudlo vždy čo len euro, učitelia by boli najlepšie platenou profesiou. Je to nekonečná pieseň, priznám sa, že sčasti s týmito názormi súhlasím. Času je viac a je možné ho speňažiť a vyťažiť z neho maximum. Na druhej strane, ak chcem učiť a neustále zaujať, ohromovať (či aspoň nenudiť) a naučiť každého, gro môjho voľného času pohltia prípravy, výroba pomôcok, oprava písomiek ... vlastne túto dilemu som si v sebe nevyriešil ani ja sám ... Toľko k obľúbenej téme peniaze, ktorá zaručene rozprúdi každý večierok pedagogického zboru.

Späť k tým ušľachtilejším pohnútkam, napokon o peniazoch, ich nedostatku, potrebe a nespravodlivom prerozdelení ... toho sú plné noviny, správy a v podstate stačí počuť každý štandardný rozhovor okolo vás. Preto zabudneme na polemiky, prečo sa mladý človek rozhodne vymeniť kariéru za stádo divokej mládeže, ktorá ma autority niekde veľmi hlboko, učiť sa jej nechce, ciele nemá žiadne ... alebo je to v zásade naopak?

Smutne konštatujem, že sa s takým škatuľkovaním stretávam nechcene často, niektoré exempláre tomuto nálepkovaniu ozaj zodpovedajú, ale s rukou zababranou od tých fixiek, ktoré si samozrejme kupujem sám vám prisahám, že väčšina študentov si podobné podceňovanie nezaslúži ani omylom. Bohužiaľ, často sa stretávam s bagatelizovaním problémov mládeže, odsudzovaním ich schopností a šikovnosti aj v zástupe svojich kolegov. A to mi príde ozaj ľúto. Mládež dokáže veľa, keď z nej automaticky nespravíme hlúpu, lenivú a neschopnú chamraď. A viete čo? Mňa to nekonečne rozčuľuje. Myslel som si, že úlohou učiteľa je hľadať schopnosti, posúvať hranice a študentov presvedčiť o tom, že dokážu omnoho viac ako im ich štandardná pohodlnosť dovolí. Aspoň ja som zistil, že mladých naozaj nemotivuje nič väčšmi ako zistenie, že v nich niekto verí a očakáva, že každú úlohu zvládnu. Ten pocit, keď mi venujú pozornosť aj tie najhyperaktívnejšie mysle v triede, keď stíchne šuchot a dokonca si sami navzájom zavrčia "tichooo veď toto je aké fasa!" Nuž, takých benefitov sa mi dostáva. Presne tieto malé veľké úspechy budú súčasťou môjho blogu.

Chcem vám porozprávať, čo napĺňa dni učiteľa, s čím sa potykám a že zďaleka nie je mojim najpálčivejším problémom "drzá nevychovaná mládež". Niekedy sa schuti zasmejem, niekedy mi pri množstve osudov a príbehov zovrie hrdlo. Som "Kapitán Kvietok" a tento blog bude o mojich študentoch, kolegoch a o osobných postrehoch. Teší ma, usaďte sa v mojej triede a prezúvať sa nemusíte .

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu