Volali sme ho tlama. Tlama a Otis -sestričky z Kramárov. V skutočnosti sme ale neboli z kramárov a neboli sme sestričky. Boli sme asistenti na chirurgii, alebo podobnej sračke. Pomáhali sme sestričkám upratovať, odnášali sračky pacientov a roznášali obedy po izbách. To všetko na 36 hodinových smenách. Bolo to tak akurát aby ste vytriezveli pred polkou smeny, zhruba keď ste mali šancu si na dve hodiny zdriemnuť.
Bola to asi jediná práca kde som si nezašukal. Sestričky boli nóbl a trtkali akurát tak tituly. Nie som si istý o čo viac dá žene pichať s niekým dobre postaveným, keď sa napriek všetkému vráti domov k manželke a deťom, nekúpi jej ani kávu do kuchynky a ešte je nechutný ako to sranie, ktoré ma vždy chytá po červenom víne. Asi je to nejaká tajná nemocničná súťaž o ktorej vedia len ony.
Pre mňa najťažšia práca, za ktorú som si bol s tlamou ochotný vymeniť aj vyprázdňovanie hovnokýblov, boli asistencie pri amputáciách. V podstate stačilo nastrčiť tašku, nechať doktora nech do nej strčí kus človeka, zavrieť a zaniesť dole do "pece". Ja som to však nezvládal. Ani ten kratučký pohľad na nejakú končatinu. Tlama bol však v tomto borec. Behal s amputovanými údmi ako blázon. Aspoň čo som počul. Videl som to len raz. Išli sme dole veľkým nemocničným výťahom. Priamo z oddelenia. Ja, tlama a nejaká fuchtla so synom, keď vytiahol z igelitky ruku a začal ňou chlapca hladkať poza matkin chrbát po hlave. Po chvíli sa pozrel nahor. Začal jačať. Jačal on, jeho matka, jačal tlama a ja som sa na striedačku smial a grcal. Slečinka sa išla sťažovať a nás vyhodili.
Z tlamy sa stal neskôr pomocník lesníka, brata jeho otca, ktorý ho vytiahol zo sračiek do ktorých sme po vyhadzove upadli. Mal vraj neďaleko od Svidníka chatu a pri prechádzke lesom mu nejaká mína, čo tam ostala po bojoch s Nemcami, odtrhla obe nohy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ambrablack
13. 7.júla 2012 19:12
tie sestričkyy jaaj keby si ty videl ako to v reali funguje
Napíš svoj komentár