Cestou necestou

Je tichý večer zasa po hádke s priateľom ,rodičmi a mojim triednym a ja som sa vybrala na prechádzku po lesnej cestičke.Cestou cez most som si všimla na kraji mosta sedieť niečo ,čo sa viac ako veľmi podobalo na ľudskú bytosť .Prišla som bližšie až som zastala ako obarená ,predo mnou stalo malé dieťa tipla by som mu tak možno 7 rokov.Ako keby si ma ani len nevšimlo a ďalej hľadelo do akoby temnoty z mosta.Najprv som chcela zvriesknuť ale napadlo ma čo ak by zo strach skočilo a čo i len spravilo hocičo iné...Potichúčky som sa dostavala bližšie a bližšie až do úplnej blizkosti tejto malej osôbky.Môj hlas vydal šeptom asi iba "hej" to malé stvorenie sa otočilo ,malo krásne blond kučeravé vlásky a modré očká asi najkrajšie aké som dovtedy videla.Chytila som ďieťa za rameno a pozrela sa mu do očí ,bola som zvedavá čo tu robí takéto malé bambinko uprostred takého ticha a ešte k tomu v noci ...Ono sa tvárilo ako keby ma neviem ako poznalo začalo so mnou ihneď komunikovať ako keby sme sa už niekedy v živote stretli,vyrozpravalo mi jeho celý dojemný príbeh..Zrazu sa odniekial spustila hustá hmla ani neviem ako rýchlo ma ta osôbka objala a stihla povedat "UŽ MUSÍM ÍSŤ"..avšak ja som na jeho chrbte niečo cítila ...cítila som krídla

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu