Tanja priložila pravú dlaň do zariadenia pri vchodových dverách. , , Vitaj doma! ", zvolal umelý hlas a otvorilo sa. Vkĺzla do teplých papúč, zavesila kabát na vešiak, siahla po krabičke Marsiek. V tom si uvedomila, že fajčiť by nemala, je predsa tehotná. Zistila to pred týždňom, presnejšie, zistil to ranný rozbor moču zabudovaný v ich novej toalete.

Filip to vie. Vie to, tak prečo nie je doma? Už x-tý krát mu poslala správu, no stále nič. Phon si zrejme sňal z ucha. Asi potreboval byť sám...

Z ničoho nič dvere vítali ďalšieho človeka. Nemohol to byť nikto iný ako on. , , Kde si bol? ", spýtala sa Tanja, sediaca strnulo na kresle v obývačke. Jemne k nej podišiel. , , Hľadal som si prácu... Vieš, teraz, keď budeme traja...", usmial sa a podal jej kvetinu. Keby si viac všímala okolie, zistila by, že im také rastú pred bytovkou. A keby si všímala jeho, videla by, že mu od nervozity (alebo od strachu? ) šklbe viečkom.

, , Počkaj...Ako tomu mám rozumieť? Budeme spolu žiť...A..", vyjachtala. , , Vezmime sa! ", zazubil sa Filip. , , Čo iné nám zostáva? " prebleslo im obom mysľou, no túto myšlienku zakrývali sileným úsmevom. Nechceli sklamať jeden druhého. , , Hej, to by bolo fajn... Najrozumnejšie riešenie." Oprela sa oňho.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
angel...  29. 3. 2009 21:21
super.. zaujímavé
2 
fotka
whatsername8  8. 5. 2009 10:34
prečo to skončilo happyendom? či muži v roku 2058 su taki?
Napíš svoj komentár