tma prisla a opantala ma svojou temnotou.
Neviem kolko je hodin,
ani aky je den.
Neda sa uz vycuvat...
Citim len chlad a smutok,
ktory ma celu zoziera.
Je to strasny pocit,z ktoreho niet uniku.
Nechapem preco sa to deje,
ved som si myslela,ze som sa uz z toho dostala...
Nic ma nebavi,
ani len to,z coho som mala najvacsiu radost.
Je to na porazenie.
Stracam ja vsetkych priatelov,
alebo vsetci stracaju mna???
Je to hrozne,
ked tu nieje nikto kto by mi pomohol.
Odchadzam z tohto blazinca,
v ktorom nenachadzam ani kusok sucitu.
Odchadzam...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár