Ako si už dávno mohol priemerný človek správne všimnúť nostalgia ako pocit patrí medzi najzaujímavejšie (nikolif však najkrajšie ) pocity mojho primitivného výskumu a cesty mojím životom. O tom svedčí väčšina mojich o blogov, o tom svedčia pocity v mojich blogoch o tom svedčia témy v mojich blogoch.
(Ako ukážku, pre tých, ktorí ešte nestihli kliknúť na back alebo totálne vypnúť okno prehliadača uvediem pár vecí, s ktorými sa mi nostalgia evokuje alebo spája... Sídlisko Trajan v PN... postavička Elmo a jeho slovenská odroda Kuko... Iné Kafé, Offspring, Backstreet Boys a Spice Girls... tie krpaté kolotoče z trhov, kde chodili plyšové bábky stále dookola (tažko viete čo myslím..pre presnejšie info Súkromnú správu)... ľadová čokoláda, nanuky Noker(nie nogger ) a kolorka... serial Dallas a animáky tom a jerry... a tak dále a tak dále...
ouu aby som nezabudol... Leví Kráľ...
Tentokrát sa vrátim do trochu hlbšej histórie. Lion King bol nepochybne kultovým filmom mladých rodičov koncom prvej polovice 90rokov a hlavne ich detí (viď aj mňa).
Minule som si pozeral na youtube nejaké video z filmu a niekto tam mal krásne sentimentálny koment... necitujem, len sa pokúsim si čo najpresnejši spomenúť (copy nie je možné, je tam asi 5000 komentov a v tom hladať teda nebudem) .
"Can't forget time when we were watching this one with my brother in front of our first family television and eating biscuits with milk."
No a tento pocit mi bol tak trochu povedomí, tak som sa rozhodol film stiahnuť. Prirodzene som na to zabudol a ako správne hovado nechal na kamaráta a ten mi film napálil. Nedávno mi zrušili skúšky z autoškoly a preložili na neskôr (čo mimochodom poteší ) tak som mal doma trochu času na film. Rozhodol som sa, že oživím spomienky a pozriem si Levieho Kráľa.
Pravdu povediac...nečakal som moc, pamatám si, že som ako malý natom v kine plakal (narážky si nehajte plakalo celé kino a mal som tri a pol roka ) no a čo, ako malý som bol naivný a všetko čo bolo kreslené ma pravdupovediac bavilo omnoho viac ako hocičo iné. Ale toto nebol obyčajný film a zistil som to aj teraz, po takmer 15tich rokoch.
Scény boli síce klišé a trochu naivné, no všetko klišé aké Disney, kde použilo malo hlavné korene práve v Lion Kingu. Scénky s Timmonom a Pumbov ma celkom slušne pobavili. Hudobné scény boli ako z muzikálu a boli to najlepšie, čo Lion King kedy mal a čo kedy može na decká zapôsobiť (o tom svedčí aj Oscar za hudbu nie? )
Nechcem robiť recenziu, ostatne je ich na nete milióny, tak si poslúžte. No ide o to, že som čakal len nejakú trochu nadpriemernú zábavu a prihlúply detský pohľad na svet a moralizovanie. Vobec to také nebolo, aj teraz po pätnástich rokoch na mňa film urobil dojem a zapôsobil. Ako keby si v každej hudobnej (možno aj inej) scéne môžte nájsť niečo svoje...
niečo čím ste si v živote prešli podobne ako Simba- trápne? Možno..ale mne to tak dojde
Scéna Hakuna Matata..nepotrebuje vysvetlenie, poznám ten pocit keď ma niečo štve a potom mám taký výbuch dobrej energie keď ma nič netrápi... pocit, keď sa simba chcel osamostatniť a konal podľa seba (o čom spieval) poznáme tiež nie? no a tú oscarovú love song to hádam približovať skutočnému životu ani netreba...
Nakoniec to ani tak o nostalgii nebolo... obyčajný zmätený húf myšlienok jak furt
malá zastávka za dávnou minulosťou..za strašne dávnou minulosťou, keď slnko svietilo o čosi krajšie a svet nebol tak strašne do..baný ako dnes...
alebo som to aspoň tak nevnímal... a to bolo natom to pekné...to je to prečo sa k tomu filmu vždy rád vrátim a aj zaspomínam
poučenie?
neni...
kuknite si nejaký dobrý film
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
haha ani si mi nepovedal ze mas novy blog !!! ..inak viem ake male plysaky myslis .. aj kde presne boli .. a k tomu placu .. ja mam pocit ze by som plakal asi aj teraz good blog ... jak vzdy sak ...
Napíš svoj komentár
Klasika je klasika.