Áno, keď budem dospelý… Ale teraz som dieťa. Napriek veku, vzrastu (inak malému), občas zapustenej brade, vysokej škole, maturite, vodičáku, občianke (aj keď eeehm neraz sa ma pýtajú 18 máme? bohuvďaka, že ma už nekontrolujú pri vstupe do podniku…) a iným drobnostiam, ktoré by mohli klamlivo svedčiť o opaku, nechtě mně já su stále děcko…

Zoberme to teda z iného konca...

-Rád pozerám kreslené rozprávky a čo?
- A čo, že vrchol srandy považujem staré diely simpsonovcov, oggieho a škodníkov a vyslovene nemôžem z tazmánskeho čerta, speedyho gonzálesa alebo toho koyota čo v púšti naháňa sliepku?
-Čo natom, že jediné knihy čo ma bavia sú horory (mimochodom malý princ je už vlastne módny trend…)
- Čo natom, že si veci snažím predstaviť idealizovane. Biely rum je biely rum, ale, že miesto cigariet si kúpim radšej hrom a nemôžem sa dočkať callipovej alebo sezóny ruskej zmrzliny. Vnútorne ma žerie, že už nevyrábaju nokker ani tú delfiny zmrzlinu či jak sa to volalo. Btw často si kúpim nanuk aj v zime. Asi by som si kupoval aj pokemón nálepky keby to ešte fičí
-A to, že sa pri výraze audit, tender alebo organizačná kultúra pri učení sa tvárim ako Joey a čo natom? (pre tých čo nevedia, ktorá bije, tak v priateľoch bol diel, keď Joey tvrdil, že vždy keď sa Chandler s Rossom bavia o nejakých múdrych témach len prikyvuje a tvári sa, že rozumie, celkom som sa v tom našiel )
-… V lete nie je lepšej zábavy ako vybehnúť na záhradu a zakopať si so psom loptu. Alebo sa vypiecť na deku a opalovať sa
- Že si púšťam staré pesničky? Samozrejme také čo nemajú hlavu a pätu, nejaké Croatia" 95 hity, a sám sa natom bavím pred počítačom jak autista?
- Občas si pustím míny a naslepo klikám aby som si odmeral svoje nešťastie
-Úplne pohode by som šiel aj toto leto na týždeň k babke a milujem cesty do RS za bratrancom a tým odvetvím rodiny.
-Ale čo takto vážnejšie… Čo natom, že mojim tajným (nesplneným) snom od mala je byť vojak… a čo natom, že sa s hocikým dokážem pohádať keď ma zato vysmeje?
-Zážitky zo života by som deckám chcel rozprávať z húpacej siete na vidieku
-Čo natom, že radšej svoje sny vyjadrím, ako by som mal hrať dospeláka…

A vlastne … kašlem nato, načo píšem blog,dobre vieme, že najradšej by som sa aj tak šiel s kamošom prepadávať na sĺňavu.. Ale neni ľad.

-Nechcem sa tváriť, že som dospelý aj keď vek ma tomu už pomaly predurčuje.
-Nemienim pozerať alternatívne gruzínske filmy o tom ako vyrastajú afghánski teroristi a ako ťažké to v spoločnosti majú a už vôbec ich nemienim lutovať.
-Nemienim sa vyjadrovať k slovenskej vláde aj keď by som asi mal veru čo povedať, ale načo vám to budem hádzať do pléna, keď to môžem vyjadriť vo volbách?
-Nebudem zhadzovať moju vinu na iných, keď som predsa dieťa a dieťa sa učí. Človek sa učí celý život.
-Nechcem svoje chyby zakrývať, ale chcem ich minimalizovať.
-Nechcem sa tváriť, že šport je pre mňa len spôsob vybavovania biznisu, alebo trend povinnej mimopracovnej nedeľnej aktivity so známymi. Že to nie je to čo ma vždy podrží, keď mi je blbo. Mimochodom okrem decka, som aj tupý, namyslený hokejista
-Nechcem sa prieorientovať v hudbe, vždy budem počúvať to ako Bono rebeluje pri Sunday Bloody Sunday… alebo tuc tuc Mimochodom úplne bez problémov počúvam aj aquu, inekafe(asi viete), ozone a podobné vypalováky, ktoré mi pripomináju staré časy. Blink 182 a spol. …You make me wanna call you at the middle of the night???
- Nechcem sa tváriť ako stred sveta, za pravdu sa pobijem(aj keď ju často nemám), ale nie pri každej blbosti.
-Nechcem si hladať partnerku z vyšších kruhov (aspoň nie ak vyššie kruhy znamenajú to čo v súčasnosti znamenajú) keď môžem mať takú, s ktorou si mám čo povedať. Hlavne si ju nebudem hladať na silu. Tak isto kamarátov
-A už vôbec s ňou nechcem chodiť na audine po kruhových objazdoch, na kávičku do vychyteného podniku miestnej smotánky, či fajčiť multivitamínové slimky cigarety.
-Auto by asi aj celkom bodlo, ale zatiaľ ho nepotrebujem, nič nemám radšej ako cesty do RS busom, s hudbou z mp3jky a sledovaním okolia za oknom. Ešte lepšie vlakom.

-A ani nemienim mazať priateľov z kontaktov len preto, že už pre niektorých už nie sú in…

Bohuvďaka, za sedliacky rozum...

Na druhej strane si nemyslím, že by som bol úplne mimo. Svoju rodinu mám nadovšetko najradšej, ale za tie roky som sa naučil žiť aj na vlastnú päsť (vďaka našim zato!).Vzhľadom na jednu z mojich najväčších záľub - jedlo, by som asi ako príklad použil varenie. Varím, konzumujem za akýchkoľvek bojových podmienok (ak teda v kuchyni nie je iba soľ)a to celkom hodnotné jedlo (pod tým možno chápať chápať akúsi sýtu hmotu najčastejšie pikantnú, na sladko, na kyslo, na slano atď). Dobre Jaime Olivier ani Justin Topolský som neni ani nebudem, ale variť ma baví a nikdy som si nesťažoval. V robote ma nikdy neoklamali (možno len preto, že by nenahovorili ďalšieho blbca čo by tam šiel robiť) a celkovo si myslím, že zatiaľ existenciálne dospelácke úkony zvládam so cťou. Dokonca viem byť aj vážny! Keď je to nutné a situácia to vyžaduje, no vďakabohu tie situácie nie sú až tak časté. Aj keď sa nezdá mám vlastný politický názor (mimochodom terajšia vláda do neho ani málem nešponuje), mám svoj globálny názor, názor na ameriku, európu či afriku. Mám svoj názor na cestovanie v čase, ufologizmus a konšpiračné teórie, či reči o tajnej vláde illumunati. Napriek tomu sa akosi neviem vintegrovať medzi terajších dospelákov. Medzi reči, ktoré si tvrdia, že odvaha, rozvážnosť a priateľstvo sú dávno zabudnuté hodnoty.

Makaj za seba! Inak neuspeješ. Týmto sa riadia všetky firmy, organizácie, vysoké školy, ľudia..elity. Mne ostáva heslo "makaj na sebe" (ktoré sa občas ťažko dodržiava) a skryto dúfať, že sa nájde ešte pár echt sedliacky založených ľudí. Detí. Tých, čo radšej ako by si osvojovali dospelácke praktiky, si so mnou dajú pivo (ehmm alebo kofolu) volakde na pláži pri Makarene alebo O zone, alebo si pozrú kreslený film a tasnú si pritom so mnou Kolorku. Možno vojenský. A budú si vážiť tých čo majú okolo seba. Pretože individuálny úspech-neúspech, úspech vrátiť priateľov nedokáže.

Pozdravuje vás naivné dieťa

Opäť som si hladal cestu ako zabiť čas na dôležitejšie učenie anatómie a tak som napísal blog. Aspoň to tu budem mať živšie...Teraz, až dovolíte, idem sa hrať s tamagoči ... asi ho vezmem na intrák A potom,možno ,prestanem strácať svoj drahocenný dospelácky čas písaním nezmyselných blogov a vrátim sa k tej anatómii.

 Blog
Komentuj
 fotka
lolqa  16. 12. 2010 22:52
krásnééé :o)

a s tym you make me wanna si zadelil ako vse ostatne.tak som sa rozpomenula na taketo moje srdcove zalezitosti, ktore dnes casto hladam
Napíš svoj komentár