Najťažšie je začať. To vám povie každý. Ešte ťažšie je však začať, keď ani neviete, čo chcete. Môj prvý "napravený" sa rozhodol správne. Začína od znova, chce byť iný. Neviem či horši, alebo lepší. Jednoducho iný. Je tu však jeden háčik. On nevie kde má začať. Dnes za mnou prišiel, a povedal, aby som mu prezradila svoje tajomstvo "úspechu", ako keby som nejaké mala.
Vysvetlila som mu, že musí byť sám sebou a robiť proste to, čo ho baví. A viete, čo urobil? Nič. Pretože on nemá žiadne záľuby. Vždy robil len to, čo bolo treba, neostal mu čas myslieť nato, čo by chcel. A teraz je zmetený a nevie, čo ďalej.
Stalo sa to aj vám? Že ste mali chvíľku pre seba a zistili ste, že si nemáte čo dať? Ľudia tak často zabúdajú robiť veci, ktoré ich bavia, že potom úplne zabudnú aj nato, že ich vôbec niekedy niečo bavilo.
Najsmutnejší natom je fakt, že toto sa stáva skoro každému. Všetci ste tak veľmi pohrúžení do svojej práce, školy, priateľov, či zábavy, že zabúdate nato, kým, a čim ste boli.
A každý z nás niekde začínal. Každý z nás bol raz niekym iným. A možno mnohí by sa chceli vrátiť.
To som povedala aj tomu človeku. Zamyslel sa, pozrel sa na mňa a úplne nečakane ma objal. Striasla som sa, on sa zasmial, ospravedlnil sa za tento menší emocionálny výbuch a potom mi povedal vetu, ktorú si budem dlho pamätať:
" Máš pravdu, život je prikrátky, aby som ho žil ako niekto iný. Ďakujem životu za každý kopanec, ktorý mi uštedril. Dokopal ma zasa na začiatok, aj keď to možno ani nechcel."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár