Položil si už niekto niekedy túto otázku? Som snáď na tomto svete jediná? Určite nie! Nie je možné, aby po tejto zemi chodil len jeden snílek.

Mať krídla, vznášať sa v oblakoch ako anjel, dívať sa na krajinu, na ľudí, sledovať ich životy a osudy. To by bolo to prvé, čo by som urobila. Vyletela nahor a len sa dívala. Alebo? Verím tomu, že mnohí by sa tohto privilégia nevzdali len tak. Veď obraz nášho sveta na to poukazuje každý deň. Na ľudí, ktorí sa priam vyžívajú v sledovaní iných. Na to nepotrebujú ani tie zázračne krídla, darí sa im to úspešne aj bez nich. Ale čo je to za sen? Žiž život niekoho iného. Bolo by to len mrhanie tohto výnimočného daru. Nie, ja by som ho využila inak. Nepremrhala by som tie chvíle, práve naopak.
Ja by som žila svoj vlastný sen. Odletieť niekam, kam na mňa nebudú dopadať problémy bežného života, kam na mňa nedosiahnu pazúry všetkých nástrach, ktoré na mňa číhajú. Niekam, kde by som sa len usmievala, kde by som bola skutočne šťastná. Kde ale takéto meisto nájsť? Odpoveď na túto otázku sa skrýva v každom z nás. Je všade navôkol. Možno netreba zaletieť ani niekam ďaleko, možno je to miesto tam, kde práve sme. Len si ho treba premaľovať k takému obrazu, aký chceme mať zavesený vo svojich domovoch po celý život.. Sme predsa vlastnými autormi. Krídla, ktoré nám boli dané, nemusíme využiť na let do vzdialených kútov nášho vlastného sveta. Stačí, aby sme si občas zaleteli po nejaké to šťastie, po rôzne maličkosti, ktoré by nám spríjemnili a uľahčili naše bytie.
Ale dokážeme to? Predstavivosť je zázračná vecička, no len štipka z nás dokáže skutočne doletiež až ku koncu svojho sna. Za každé poddanie sa neúspechu sa z našich krídel utrhnú mále pierka nádeje. Pierka symbolizujúce ústup. Niekedy to znamená, že cesta ža šťastím a splnením našich túžob skončila, niekedy však pravý opak. Niektorí z nás sa nevzdajú tak ľahko a pri každej príležitosti podniknú let tam, kde sa ich šťastie nachádza. A vždy si z neho nejaký ten malinký kúsok prinesú.
Verím, že nie som jedinou, ktorá dúfa v naplnenie svojich snov a cieľov. Každý z nás má v sebe tú moc, ktorá mu umožňujú vzlietnuť práve tam, kde chce. Dôležité je, nebáť sa roztiahnúť krídla.

 Blog
Komentuj
 fotka
purenarcissism  29. 5. 2012 22:10
máš sto bodov za nick
 fotka
poke  29. 5. 2012 22:43
konečne pekný blog ktorý nie je pseudoblogom
 fotka
johnysheek  30. 5. 2012 07:33
nestaci snivat, nestaci dufat..

a nie je dovod odlietat prec.. problemy sa riesia. lebo inak ta vzdy dobehnu a dobre to neskonci...



ps: co brani ludom byt stastnymi a usmiatymi.. lebo podla mna vobec nic..
Napíš svoj komentár