Túžiť po niečom, čo nie je reálne,
túžiť po tom, čo nám chýba,
nedýchať, len sa pozerať,
pozerať dopredu, rovno pred sebou,
či na oblohu, na oblaky, na hviezdy a plakať
a veriť že raz bude dobre, bude lepšie...

Plakať?!
Ale za čo?
Za tou túžbou?
Za niečím, čo nikdy nebudeme mať,
čo len navždy zostáva túžbou?!
Túžiť po objatiach s niekým
kto sa stratil,
možno sa ešte ani neobjavil...

Túžiť po spoločných chvíľach,
po spoločných spomienkach,
objatiach, myšlienok, citov...
Túžiť po tom, čo sa ešte ani nestalo,
ale ani sa nestane.


Veriť?
Ale v čom?
V budúcnosti?..V ľuďoch?..V boha?..V ideáloch?
Je zbytočné...

Bežať! Ale kde?
Od reality ďaleko,
do iného sveta,
kde nikoho niet,
kde niet toho, čo je TU!
Do sveta, ktorý nikto nevie vysvetliť,
len vie, že existuje...
je niekde, že ho niekde tam vo vnútri cíti,
kde nikoho nepustíme,
kde veríme, že sme v bezpečí,
kde nám nikto nemôže ublížiť.

Vo svete kde je zeleň, lúky, potôčik, krásne oblaky,
hviezdy, kde lietajú motýle a nachádzame harmóniu..

Vo svete, kde sme ako doma,
ale i to je len túžba.

Túžba po niečom, čo neexistuje
a možno ani nebude,
len je výtvorom našej fantázie...

 Blog
Komentuj
 fotka
johny5  9. 5. 2011 20:07
krasne napisane
 fotka
moonwalker  10. 5. 2011 14:34
plakať - za čím,veriť - v čo,bežať - kam..mne by to viac pasovalo takto..

ak po niečom túžiš,choď si za tým
Napíš svoj komentár