Šťastie, ktoré (ne)uplynie



Znova prežívam to svoje krásne šťastie, ktoré stojí a padá na jednom človeku.

To šťastie, ktoré dokáže človeka vyniesť až na vrchol a zároveň zraziť na kolená.

Aj napriek tomu , že som si niekoľkokrát povedala, že to sa nestane.

Že už to nedovolím.

Aj napriek tomu, že som sa tomu snažila ubrániť.

Nenechať znova niekoho, aby sa ku mne dostal bližšie.

Aj napriek tomu,že som si povedala, že nechcem, aby bol pre mňa niekto ,, celý svet "a ja len jednou z možností.

Aby pre mňa znamenal viac ako ja preňho.

Keď mi sesternica dávala rady, ako sa do toho nemám zamotať, lebo môžem byť zasa raz sklamaná, bolo už neskoro , už mi to stihlo prerásť cez hlavu a akokoľvek som sa snažila, nedokázala som sa tomu ubrániť.

A keď si opäť blízke okolie všimlo, že sa usmievam na telefón, začali sa ma pýtať prečo.

Keď sa ma ľudia pýtajú, čo dnes je , lebo predsa nemôžeš byť nahodená len tak a hľadajú za tým nejaky skrytý dôvod.

A ty vieš prečo, pretože sa chceš znova niekomu páčiť.

Ty vieš, že znova preživaš to krásne šťastie, ktoré je tak vrtkavé.

Ktoré môže kedykoľvek odletieť.


A tak len čakáš, dokedy to ešte potrvá a kedy sa to nejakým spôsobom poserie, lebo ty predsa nie si ten šťastko.


No aj napriek tomu všetkému niekde v kútiku duše dúfaš, že to bude v poriadku, lebo by to tak proste malo byť.

Lebo po búrke by malo vyjsť slnko.

Lebo život je ako sinusoida, raz si hore , potom zas dole.

A tak sa znova zamyslaš, čo tým básnik chcel povedať :



,,Bojím sa šťastia, lebo šťastím uplynie šťastie."



Bojím sa , že sa jedného dňa zobudím a on tu už nebude.


Že už má nebude presviedčať o tom ,že mu na mne záleží.


Bojím sa, že svetlo na mobile, ktoré mi vždy vyčarí úsmev na perách jedného dňa už nezasvieti.

,,Šťastie oči zaslepuje, nešťastie otvára."



A bude to znova bolieť.




















Zdieľaj článok na facebooku
22 odoberateľov

Komenty k článku