Prečo to sem píšem? Azda len z nejakej nostalgie, že vtedy pred 7 rokmi bol práve Birdz miestom, kam som sa chodila vyplakať, vyžalovať, vypísať zo svojich pocitov. A Birdz bol tiež miestom, kde som v tej dobe spoznala ľudí, ktorí mi pomáhali cez to všetko prejsť, aj keď dnes som v kontakte už len s málom z nich.
A ako to je teda dnes? Dnes si uvedomujem, že mám všetko, po čom som vtedy túžila.
Mám úžasného syna, ktorý je so mnou a o ktorého som teraz schopná sa postarať. Mám syna, na ktorého som neskutočne hrdá pri každom jednom vystúpení, ktoré majú v škôlke, pri každom jednom tréningu, ktorý miluje. Mám syna, ktorého s láskou a pýchou budem tento rok po prvý raz viesť do školy.
Mám skvelého manžela, ktorý pri nás stojí v každom momente nášho života. Mám muža, ktorý sa o mňa a môjho syna stará s nekonečnou láskou a trpezlivosťou. Mám muža, vedľa ktorého sa každé ráno zobúdzam šťastná.
Mám domov, o ktorom som vždy snívala, do ktorého sa vždy rada vraciam.
Mám tú najlepšiu prácu, ktorá ma ani po 7 rokoch neprestáva baviť (áno, brigádovala som tam už od 15tich). Mám prácu, kde sa nikdy nenudím, kde som získala obrovskú zodpovednosť pri manažovaní ďalších x ľudí. Mám prácu, kde som získala obrovské sebavedomie, kedy už nemám problém stretnúť sa s klientmi či prednášať pred plnou miestnosťou ľudí.
A hlavne, mám najkrajší vzťah s rodičmi, aký sme nikdy predtým nemali
No a nakoniec, naučila som sa ako-tak variť!
A za toto všetko som tak nesmierne vďačná, až som sa z toho potrebovala opäť po dlhej dobe vypísať. Dnes mi dali význam slová, že najľahšie to bolo vzdať
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
1
antifunebracka
20. 5.mája 2018 17:09
Wow, to je úplne super, veľmi ma to potešilo!
4
normalne som sa usmievala, ked som to citala !
toto je super
normalne si ma dojala
toto je super
normalne si ma dojala
5
Napíš svoj komentár