Zabudla som ako vonia les.
A ako chutí východ slnka.
Aj to, ako hudba unáša.


Od rána do rána.
V noci sa budím na to, čo bude zajtra.
A včerajšok mi nedovolí spať.

Necítim ruky, ktoré ma hladia.
A odmietam útočisko v náruči.
Už ani bozky nehrejú.

Niečo zomrelo.
Tam hlboko vnútri.
Vo mne.


Na ceste za pomyselným šťastím.
Stratila som seba.
Radosť a smiech už nepočujem ani zdiaľky.

Topím sa.
Zabudla som dýchať.
Už ma nezachraňujte prosím.



Chcem cítiť aspoň prázdno.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár