Je júl. Júl 2017 a ja mám dojem, že som sa dodnes o ničom nerozhodol. Dva roky pracujem a stále mám ten pocit. Nerád sa rozhodujem. Väčšinou to nechám prehrmieť a „dáko to bude“.
Ale dal som v práci výpoveď. Prečo? Pretože nerobím to, čo by som chcel. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že je to práca mojich snov - ale žiaľ od pravdy to má ďaleko. Ale nie je to úplný opak. Pozrel som sa na to, že to teda nakoniec budem robiť v auguste, keď budem prvý mesiac nezamestnaný? Netuším. A potom som napísal kamarátovi jednoduché; „Čau, ako sa máš?“ A skončilo to tak, že končíme v rovnaký deň a bavili sme sa o možnosti odpeľhať sa do Prahy. Nie zlý nápad.
A tak dáko započali tieto dilemy, pretože niekde vnútri som chcel byť dáky čas (bavme sa v rokoch) plánoval byť doma. Predsa len som sa v 15-tich odpratal do Bratislavy na školu. Tam som skvasil na šesť rokov. Potom som prešiel do Banskej Bystrice, kde som dva roky. Akurát z Banskej Bystrice to mám domov na skok. Hodinka a pol cesty. (MHD > VLAK > MHD) čiže, som doma často. A asi mi to chýba len kvôli dobrej Wi-Fi a tomu, že tam mám ľudí, ktorých poznám už dlho. Ale tiež, som si všimol, že niekedy mám problém tam ostať dlhšie ako deň/dva. Pretože sa sem tam so mnou nebaví ani moja rodina - alebo inak to poviem. Sme sa kúsok vzdialili. Áno, chcel by som tu byť, dáky čas. Možno rok-dva, ale keď mám možnosť ísť s niekym do Prahy, nebude hlúposť ostať? Predsa len v Prahe je viac práce, viac zaujímavých ľudí a podobne. Akurát nebudem domov chodiť tak často.
A ešte som bol na takom... ehm... skôr takej obhliadke, pretože SAD Žilina momentálne prepláca „upgrade“ z vodičského preukazu skupiny B na D a musíte u nich odrobiť dva roky ako vodič MHD Martin. Čiže by som mal prácu na dva roky istú. A jazdil by som na domácej pôvode. Takže to pridalo na mojej dileme. Navyše k tomu, vždy som chcel byť vodičom autobusu - a šiel som študovať animáciu a grafiku takže úplne iné cesty som si vybral.
Ale hovorím si, vydržím to dva roky doma? Čo ak mi to bude liezť na nervy? Čo ak by som chcel robiť niečo iné? No nebudem môcť. Asi radšej budem robiť grafika v Prahe. Ale keď ja neviem. Vôbec sa neviem rozhodnúť. Nemám rád, keď sa musím rozhodnúť. Navyše to znamená, že sa v Prahe musím usadiť. Aj sa kúsok chcem, ale nie som na to zvyknutý. Nie som zvyknutý byť rozhodnutý niekam ísť a byť tam. Ale teraz to tak akosi cítim. Žeby som šiel tam. Ale aj do Martina. Mám možnosti. A som v strese kvôli doslova ničomu. Povedal som si, že si dám august. Voľný august. Kamarát aj tak chce ísť až v septembri do Prahy. Takže asi to tak má byť, nie? Ja neviem. Ja fakt neviem, čo bude.
(Koho by zaujímalo, tak „a“ som robil za pomoci: Alt+0132 „ a Alt+0147 “ - asi jedna z tých zbytočných vecí, čo poznám.)
Idem ja dumať ďalej nad tým, čo vlastne v živote chcem.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
outsider
20. 7.júla 2017 14:02
aj ja by som chcel byť šoférom autobusu, leby som mohol robiť šoféra z povolania
Napíš svoj komentár