Na začiatok upozorňujem, že nežné pohlavie nechcem (priamo) uraziť, ale niekedy si fakt plieskam dlaň o čelo. Ach!

Ak ma aspoň trochu "stalkujete", tak viete, že nedávno som zmenil prácu. A skončil som v ženskom kolektíve. Nevýhodou pri takýchto pracovných kolektívoch je, že väčšina žien už má svoj vek. A myslím, že teraz je super, že tú sú aj mladé dievčatá, ktoré trochu osviežili môj život. Žiaľ, niekedy si fakt mám chuť vytrhať všetky vlasy z hlavy a zapchať nimi ústa poniektorým ženám. Eh. (Ale nemám dnes len jednu vrece!) 

Pripravený? Tak poďme na to! 

Pôvodne som ich chcel zaradiť do pár kategórií, ale to je také extra novodobé a vôbec sa mi to do tohoto "skôstného" blogu nehodí. Takže na to prdím. 

Odkedy som nastúpil všimol som si, že ženy musia mať extrémne veľa informácií o všetkom novom, vyzvedať od vás odkiaľ ste, čo ste, kto ste, čo ste robili... Moja mamka by im rýchlo vysvetlila, že tieto otázky hrozne milujem. Musel som sa držať na uzde, aby som ich neposlal kadeľahšie a bol slušní. Lebo keď sa ma 7 (slovom; sedem) žien spýta na tú istú skupinu otázok v rozmedzí jednej hodiny, netuším ako im slušne, bez sarkazmu odpovedať. 

Potom pár žien radi vo veciach o ktorých nemajú najmenšie tušenie. Zjavne. A je to divné, pretože sú to pseudofakty a pseudorady, ktoré Vás skôr dostanú do problémov. A to mi presne v mojom živote nechýbalo - predtým som robil v práci sám, ale stále som s takýmto ženami sem tam prišiel do styku. A počúvať niekoho falošné rady a nevynadať mu - či je to žena, či chlap mi zdvíha tlak. Vo veľa prípadoch viem, kedy ľudia klamú, takže si potom len pre seba prikývnem, ale aj tak. Niekedy sú tieto veci tak časté, že prosté ignorovanie nezaberá. Ehm. 

Prečo? Prečo? A načo? A hento? Ale no tak! Do práce chodím autobusom, stretával som susedu z vedľajšej bytovky. Dcéru maminej kamarátky. Ale keď som počúval jej problémy, tak ma až desilo, ako ženy premýšľajú. Eh. "Nemám rada, keď mi len tak niekto tyká." Ako chápem, je to neslušné, ale nemusím o tom hovoriť celú cestu autobusom. Plus osobe, ktorú to absolútne netrápi. A je to taký problém, že nad tým mávnem rukou. Ľudia robia omnoho neslušnejšie veci, ktoré by ma mohli trápiť. Tiež sa mi nepáči, keď si niekto odpľuje na chodník, alebo tak. Ale nebudem o tom niekomu hovoriť 17 minút. 

Neustále predpokladanie zlého veľa dobrého neprinesie. Fakt nie. Tieto príslušníčky nežného pohlavia ignorujem medzi prvými. Žiaľ svoju mamku ignorovať nemôžem, tak vždy len poviem "zase si negatívna", alebo "zase sa sťažuješ". Musím uznať, že sa to zlepšuje a už hovorí aj pozitívne veci. (Huráááá!) jednoducho ak automaticky čakáte len to zlé, tak ja na konci nebudem. Prečo? Lebo ja čakám to dobre a budem na konci, kde to dobré bude. Pff. Lebo preto aj niečo urobím. (Zase, platí pre obe pohlavia - aj keď negatívnych chalanov poznám oveľa menej. Úplné minimum. Proste ženy robia paniku. Zbytočnú.) A tiež takýto ľudia vedia hrozne demotivovať. Nie som stúpencom demotivácie a demotivačných prejavov. Sorry, not sorry. 

Dobre, otočme stranu mince. Lebo práve som sa sťažoval. A potom by v tomto článku panovala len negatívna energia. A to nechceme! A ani som sa celkom sťažovať nechcel, len poukázať na to, čo sa mi na ženách nepáči. 

Tak na druhej strane je super, že ľudia si vedia pomôcť. Napríklad je super, keď niekto vidí, že ani osoba, ktorá Vás ma zaúčať Vám to nevie povedať dáko normálne tak príde poviem to jednou vetou a pochopíte to. Alebo Vám poradí grif, ktorý je úplne užitočný a pomôže Vám pri práci. Alebo sú veci, kedy proste viete, že ste akceptovaný. Lebo sa Vás spýtajú, či Vám donesú niečo z bufetu, alebo Vám označia obedový lístok. Alebo, keď vidia, že nemáte, čo robiť a snažíte sa nájsť si zábavku, tak vás poprosia o drobnú pomoc, aby to vyzeralo, že niečo robíte, keby náhodou prišiel niekto z vedenia. 

Jednoducho drobnosti, ktoré Vám vedia vykúzliť úsmev na tvári a pocit, že niekam patríte. A potom tiež také tie normálne otázky na každý deň a pozdravy. (Stále neverím, že ľudia sa ledva medzi sebou zdravia - To ešte v BB sa mi v práci stalo, že som prišiel do jedálne do automatu a som sa pozdravil a jeden kolega, vidíš, ten sa pozdravil, ten nebude Banskobystričan. A sa ma spýtal, že odkiaľ som, že z Martina. Ha, vidíte, hovorím, Banskobystričan by sa nepozdravil. Netuším, čo je na tom pravdy, ale prekvapilo ma to. Ale čím ďalej tým viac si to všímam aj ja.

(Och, prečo mám dojem, že som sa tu posťažoval namiesto napísania niečoho komplexného? Eh.) 

Proste fakt ma teší, ak sa mi niekto pozdraví, usmeje sa na mňa. Alebo povie niečo milé, či vtipné. Namiesto negatívnych vecí. Svet je potom krajšie miesto. 

Hold, pracujem so ženským kolektívom, takže s mužmi až tak do styku neprichádzam, ale verím, že to najskôr platí do istej mieri aj na nás, chlapov. Heh. 

Aj keď naozaj poznám veľmi málo takto zmýšľajúcich chalanov. Väčšinou sú v pohode a veselý, čo poznám. A s ambíciami, či neustálym úsmevom na tvári. Takže Vám želám fajn ľudí vo vašom živote. Úprimne usmiatych.




Tak čaute! 

 Záchod
Komentuj
 fotka
outsider  24. 11. 2017 22:17
a čomu sa venuješ ?
 fotka
drazoal  24. 11. 2017 22:19
takže som žena asi no

ale otravné otázky nenávidím. moja celoživotná topka: "Ako sa má frajerka?" "Dúfam, že nie je taká fuchtľa ako si zobral Paľo a Jožo."
o dve minúty
"Ale ozaj, tak máš dáku? A prečo nie? Bože, JA V TVOJOM VEKU" (väčšinou pokračuje... "som už bola tretíkrát tehotná...")

urgh
ale to s tým zdravením je čudné. ja som si to zasa všimol u nás na katedre verejnej ekonómie. ITčkari sa všetci medzi sebou ľúbia, elektrotechnici majú podľa mňa každý večer sausage party, a prídem tutok a ledva na mňa zdvihnú brvu. Na druhej strane, aspoň neotravujú...)

all in all, dobre si napísal.
 fotka
klidopido  24. 11. 2017 23:24
@outsider Rezač v polygrafickej výrobe. Akože prichádzam do styku aj s pánmi, ale minimálne.
 fotka
klidopido  24. 11. 2017 23:25
@drazoal Tak díky!

Ale hej, niektoré skupiny sú také. Zas chalani sú všeobecnejšie kamarátsky, aj keď sa to nezdá veľmi.U žien to je menej časté. Akože hej nebudem hneď s niekym najlepší kamarát, ale aj tak.
 fotka
vreskot000  25. 11. 2017 16:23
v ženskom kolektíve sa pracuje najlepšie, v zdravotníctve som rok pracoval... samé ženy. ani jeden muž... počkaj... na druhom pracovisku boli dvaja.... ale okrem neho desať žien. no. najlepší kolektív. najlepšie som sa cítil. niektoré boli vo veku mojej mamy, niektore sebe rovné vekovo a aj mladšie. a tak ako v raji som sa cítil. trvalo to asi rok, niečo vyše roka
 fotka
klidopido  25. 11. 2017 19:06
@vreskot000 Akože aj tak si človek musí zvyknúť. Ono je to na jednu stranu dobré, ale na druhú mi to sem tam lezie na nervy. Ale to je jednoducho životná rovnováha.
 fotka
vreskot000  25. 11. 2017 19:27
ber to tak, že máš prácu... to je hlavné, teda si nejako finančne disponovaný. zarobíš si, a čo sa ti nepáči, pôjdeš domov po skončení, a máš pokoj. odychneš si. ženy majú iné myslenie, a niekedy to skvele dopĺňa, aj keď niektoré myšlienkové pochody kolegýň som nie vždy chápal, aj keď nikdy som sa výrazne do nikoho nestaral (zbytočne sa starať do dakoho)
 fotka
klidopido  25. 11. 2017 20:12
@vreskot000 Však práve, načo sa starať, ale sem tam sa musím niekomu zdôveriť. A blog je fajn miesto na to.

Ako ak by som bol veľmi nespokojný s prácou tak odídem. Viem, že si nájdem druhú, netuším síce, že kde, ale nájdem. Viem, že doteraz som prácu nehľadal dlhšie ako týždeň.

Pff.
 fotka
vreskot000  25. 11. 2017 20:14
nech sa ti darí
10 
 fotka
klidopido  25. 11. 2017 20:23
Napíš svoj komentár