Vážne v nás zomiera naše dieťa, čím sme starší?
Vážne sa nedá vrátiť späť a byť šťastní?
Vážne nás naše problémy ničia zvnútra?
Dá sa zabudnúť na všetko zlé a ísť ďalej?
Dá sa byť silnejším aj po tom všetkom čo sa stalo?
Hlúpe otázky...

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
dumbledore  15. 8. 2015 18:09
to nie sú hlúpe otázky
 fotka
motorbreath  15. 8. 2015 18:12
@1 to su doslova existencne... a spomenul som si raz na profesora, ked nam pustil jeden velmi zaujimavy film, po prednaske som sa este pristavil a spytal som sa ho myslite si ze bol ten autor stastny? a povedal mi krasnu vetu - ano, a ked nie, minimalne sa aspon snazil aby bol lepsi.... treba skusat, mozno sa zadari raz... mozno.... niekedy....
 fotka
awesomeness  15. 8. 2015 22:45
neni sú to hlúpe otázky, hlúpe je stále dokola nad nimi rozmýšlať

je mi tak nejak zle z toho
 fotka
villastannum  16. 8. 2015 09:28
Byť šťastný ako kedysi sa nedá, lebo vtedy sme boli akože šťastní, lebo sme neboli prešli cez to, čo teraz vieme. Zakrývať si oči pred realitou a byť šťastný, to vôbec nie je šťastie.
Šťastie je, keď dokážeme zápasiť so životom. Šťastný je ten, kto dokáže zmohnúť sily po každom údere a ísť ďalej. Dokážeme to? Ja neviem, ešte som nemal až tak veľa životných úderov.
 fotka
awesomeness  16. 8. 2015 12:47
@villastannum pekne napísané
 fotka
dumbledore  16. 8. 2015 12:49
Napíš svoj komentár