Doteraz som čakala na okne a vyzerala nejakú tú zatúlanú, k zemi sa rútiacu hviezdičku, no žiadna neprišla.
Ako tak teraz sedím pri otvorenom okne, rozmýšľam či aj ty tak úpenlivo sleduješ oblohu a myslíš na to, načo ja.
Pred dvoma rokmi, v zime, som videla padať hviezdu. Neviem, prečo som si želala to, čo som si želala. Vrátila by som to späť? -Neviem.
"Pozor na želania, môžu sa splniť."
V poslednej dobe mi napadá jedna myšlienka, čo keby som ťa nikdy nestretla, nikdy ťa nepoznala? Bol by môj život iný?
Koľkokrát som si aj myslela, že je koniec, že začínam odznova, že ťa už nikdy nenechám zamiešať karty v mojej hre.
No nakoniec si vždy prišiel. Na chvíľu.
A len preto aby si mohol zas odísť.
"Ver mi."
"Bojím sa ti veriť."
Je to ako nekonečný príbeh. Nemá konca.
Ako pokazená platňa, vždy vyhráva tú istú pieseň stále dookola.
Keď pieseň dohrá, nastáva chvíľa ticha a potom sa to začne zas.
Už ma nebaví stále počúvať tú istú melódiu.
Pretože viem, že sa nikdy nezmení.
Už len čakám na ticho, ktoré príde keď sa naša pieseň skončí.
No ver mi, že tentoraz platňu vyberiem, zlomím a vyhodím.
Toto bude posledný krát.
Už si nenechám od teba domotať život. Už nie.
Počuješ zlato? Pieseň je už u konca.
Vidím padať hviezdu. "Prajem si..."
A platňa dohrala.
A ja som pochopila, že ju proste nedokážem vybrať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár