Spomienky...

Mám hrozne sentimentálnu náladu. Neviem čím to je. Možno preto, že som na čas odrezaná od okolitého sveta mojou chrípkou a možno niečím iným. Naposledy som tu písala blog.. hmm.. veľmi dávno. Od toho času sa udialo strašne veľa. Prijali ma na školu kam som chcela ísť (očakávam gratulácie), v škole sa mi darí, ale každá minca má dve strany. Mám pocit že som stratila mnoho priateľov. A viním za to samu seba. nesnažím sa vypátrať či je to naozaj moja vina alebo nie, len mám taký pocit. Nejde mi o to aby mi každý vravel: ,, Jooj, neee, Veroooo šak to neje tvoja chyyyba....", len mi je proste nedobre. Taktiež viem že by som možno nemala toľko spomínať na to čo bolo, ako nám všetkým bolo dobre, ale nejako mi to možno dáva nádej že sa to zas môže stať. Že ak o tom budeme rozprávať, začne to každému chýbať, a zas bude všetko ako predtým. A ešte sa tým tak nejako skrývam pred budúcnosťou. Viem že sa jej nedá ujsť. A nebojím sa ani tak ten ďalekej budúcnosti. Viem že v mojom živote príde nejaký zlom, a že tieto veci budem brať inak. Bojím sa čoraz viac sa blížiaceho leta 2009... ešte neviem ako ho pomenujeme. Ešte neviem s kým ho pomenujem. Ešte neviem či ho vôbec pomenujem. Bojím sa.. A tak zatiaľ len spomínam, a nedvíham tvár pred budúcnosťou. Veď si ma možno nakoniec ani nevšimne.. A všetko ostane tak ako je. A ja to nakoniec napravím...

 Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu