neviem čo to na mňa prišlo, že tu píšem JA o niečom takomto... Len sa asi potrebujem vypísať, vyrozprávať... Aj tak to neskôr vymažem..asi...

Mám chuť kričať, plakať, smiať sa, rehotať, zbiť niekoho, pobozkať, objať... A ty si to vôbec nevšímaš. Vieš ako ma bolí to ako sa správaš? Ty si povieš, veď to nič nie je. Šak čo, ty nič nerobíš. Veď práve... nič... Stále mi hovoríš nech nie som "sprična", že nech zbytočne nestresujem.. Hej tebe sa to povie.. ja si na teba spomeniem vždy. Vždy po teba zájdem, či nepôjdeme vonku, vždy sa ťa viem spýtať, aký bol tréning, čo bolo v škole, ako sa ti hralo na zápase, na koncerte, či sa učíš hrať niečo nové. Ak povieš áno, teším sa že mi to raz zahráš... Som šťastná, ak s tebou len tak sedím a rozprávame sa. Hoci mi hovoríš úplne hlúposti... Zbožňujem dokonca aj to, keď si zo mňa uťahuješ, hoci sa často tvárim že ma to štve... A po tomto všetko skvelom, úžasnom príde niečo, čo... ma bolí. Jediný raz za rok som vystupovala... kebyže ti nepoviem ako to dopadlo, ani nevieš že to vôbec bolo. Jediný raz za rok som bola na 3 dni preč, na školský výlet... ani ťa nenapadlo spýtať sa ma, ako bolo... Stále sa na mňa hneváš, keď ti niečo vytýkam.. vraj zveličujem... a ja som potom celý čas ticho, a tvárim sa že nič..len aby som nebola sprična... Bojím sa, že ak ti niečo poviem, ak ti poviem čo mi vadí, že...že to bude zas také ako predtým... že si ma prestaneš úplne všímať, začneš sa mi vyhýbať... a tak som radšej ticho... a trpím...

Vieš, nejde mi o to , aby si mi hlásil každý tvoj krok, aby sme boli spolu každý deň, aby sme sa od seba nepohli... ale vieš, ak ma máš naozaj rád, a ja viem že máš, ukáž mi to.. lebo povedať: ,,Ľúbim ťa..." to vie hocikto..ale ukázať mi, že to tak naozaj je, že stojíš o to aby som bola s tebou, že pre teba niečo znamenám... to vie len ten, kto naozaj ľúbi...

A tak ťa prosím... nezahoď to, čo sme tak dlho skladali dokopy... nezahoď to, pre čo sme po sebe už nadávali, hovorili si pekné slová... nezahoď len tak nás dvoch.... g

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
dadenka  22. 6. 2008 10:31
krasne... trosku smutne ale inak pekne vyznanie neboj to sa dufam zlepsi a ak nie... tak potom si ta mozno ani nezasluzi
 fotka
natalinqa  22. 6. 2008 11:08
Ono sa to spraví neboj...to bue zas dobré....a keď sa nezobudí tak potom si ťa naozaj nezaslúži...bolí to ja wiem ...ale keď je už niekto taký...
Napíš svoj komentár