volám, no nemám moc,
celý deň je pre mňa noc,
stále snažím sa, hoc.
Celý deň,
moje oči slzia len.
Desivá zožiera ma sila,
srdce a dušu mi uchopila.
Začína sa už je tu,
Nevľúdna depresia ide dnu.
Do hlavy sa vtiera,
každá myšlienka zmiera.
Ona stále nevľúdna,
vo vnútri nekľudná,
bez priateľov,
ukrýva sa len do svojich snov.
Domov nemá,
budova, ktorú obýva,
je pre ňu bezmenná,
len smútkom oplýva.
Ona opustená proti celému svetu,
snaží sa povedať len jednu vetu.
Nikto ju však nevníma,
a to jej pomaly hlavu stína.
Je životom skúšaná,
priateľom vzdialená,
smola jej krokmi roznášaná,
duša jej stále neustálená.
Ťaží ju len otázka,
čo bude zajtra?
Nastane život ako z obrázka?
Aká je jej tantra?
Uteká bez dychu,
padá za sprievodu povzdychu,
vstáva v slzách,
no pokračuje ďalej na nohách.
Hoc osud jej nepraje,
ona sťa Jana z Arku bojuje,
aj keď prehra sa blíži,
nezlomne ďalej sa plíži.
Čakala radu,
dostala zradu,
ponížene skláňa hlavu
spolieha sa na seba samu.
Po rokoch zisťuje,
že bez prehry nevykľučkuje.
Kľaká si pred životom,
a čaká čo bude potom...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
scopia
10. 1.januára 2008 22:30
Pár strôf mi nesedelo, ale to len pár, inac je to vyborne....fakt
2
moja sak mi nehovor ze ta caka prehra... inak z tej basne vyzaruje taky zvlastny klud ... alebo skorej vyrovnanie sa s realitou ... ale takou pesimistickou
Napíš svoj komentár