Medzi destilátmi

Vo veľkom obchode plnom chujovín, supermarkete hrajúcom sa na posh podnik kvalitných potravín. Tam medzi destilátmi, v rájone alkoholikov a nešťastných, s plným košíkom tuniakov - rozplakala som sa. Utierať slzy a ísť sa skryť k pivu, ktoré nikto nepije. Zvláštny pocit. Tam medzi látkami s ktorými to sama občas dojebem... No dá sa svet zniesť bez nich? 

Nebolo to tam, kde mi došlo, že som piča. On má problém s alkoholom a viní iných. My všetci vieme. A hovoríme o tom bez neho. Keď však dostane facku faktov, zrkadlo v ktorého striebornom lesku odráža sa vraj neexistujúca závada, prichádzajú mnohé bolesti. Bolesti, ktoré si berie najnevinnejší, bolesti, za ktoré môžem ja. 

Keď doutieram slzy medzi destilátmi, vkladám k tuniakom pivo. Teraz pijem a smútim, lebo alkohol ničí človeka, ktorého mám rada. A ničí aj všetkých okolo...

 Pijem a smútim. Som po tebe. 

Žiť sám v drevenici pod horami nebude voľba, bude to jediná možnosť. 

PS: Prepáčte mi všetci. A prosím, daj sa dokopy. 







Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov
Kvaziperiodicka

Som jedno slovo v jednej vete, ktorú pravdepodobne zabudnete.

Komenty k článku