Pochynosť

Na hranici dňa a noci blúdim vlastnou dušou. Pomaly sa vytrácajú farby života. Svet je zlý. Výrazné obrysy čiernobielej zmesi, ostré kontúry režú moje oči. Pouličné lampy lepia žlté plášte na svet. Nie je dobré pozerať do oči ľuďom, ktorý vás míňajú na chodníku. S pohľadom upevneným na chodník ste v bezpečí. Každá duša má svoje vlastné mesto noci. Preto sa tak bojíme tmy, vlastnej temnoty. Nepríjemný pocit, chlad na chrbte, ktorý cítime, keď sa zakrádame priestorom duše po zotmení vedomia. Preto ľudstvo vymyslelo prášky na spanie a povzbudzujúce býky, ktoré do seba lejeme hneď z rána, aby sme pri maximálne plnom vedomí mohli prežiť každú sekundu dňa a nasali dostatok farieb na noc. Preto po nociach ohlušujeme svoje zmysly hlasnou hudbou a blikajúcim svetlom, otupujeme rozum a utekáme pod svetlá alkoholu. Strach z nočných uličiek vlastnej duše. Sklopený pohľad, rýchly krok a vyhrnutý golier. Cigaretu dávno zahasil už hustý dážď.

Stojím na rohu ulice. V pozadí nepravidelne bliká žltá pouličná lampa a v krátkych chvíľach presvetľuje ulicu čírou tmou. Zjavuješ sa nečakane. Len na krátky okamih. Prichádzaš a odchádzaš so zábleskom tmy. Stojím na rohu ulice a hľadím ti priamo do očí. Máš prázdny výraz v tvári. Možno si len hra tieňov, očný klam, žart mojej predstavivosti. Chladné kvapky mi už presiakli skrz kabát na ramenách a po chrbte mi prechádza mrazivý prst. Podvihnem si golier vyššie na krku a pritisnem jeho konce k lícam - prečo si tu? Ticho. Dážď ako by sa ta ani netýkal. Stojíš nehybne. S pohľadom upreným do nekonečna. Ľudská duša vie byť veľmi nevyspytateľná a tajomná. Preto tu teraz stojím v daždi, v noci a hľadám odpovede skôr než nájdem odvahu vysloviť otázky.
Zjavila si sa v tme, zmizla si v tme. Odchádzam z tohto prašivého miesta. Domov, osušiť na slnku svoju tvár. Nie je to ďaleká cesta. Je zvláštne ako blízko seba vedia tieto miesta byť.

Možno si len temný prízrak minulosti, démon bez odpovedí. Neviem prečo si tu, ale je mi to jedno. Nedala si mi odpoveď ty, tak si ju budem musieť vymyslieť sám. A tak ťa v chladnom daždi, v temných uličkách duše stretávam.
Zdieľaj článok na facebooku
380 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    31 ročný muž
    joker birdzu

    Ty si taký miestna dadaista.