Nechápem, že si to ľudia neuvedomujú...

Ako začať? V prvom rade týmto blogom nechcem nikoho kritizovať, len poukázať na to, že niektoré veci o ktorých veľa z nás asi ani nepremýšľa sú tak povediac dosť „neslušné“.

Sme v 21. storočí a už dávno sme si navykli na pohodlný spôsob života. Jedným z moderných a zároveň užitočných technických vynálezov je mobilný telefón. Ja sama si neviem bez neho predstaviť život, chodím s ním dokonca aj na WC (ale to len preto, že som sa tam raz zasekla a dostala som sa odtiaľ len vďaka telefónu a pohotovej kamarátke).

Naučili sme sa, ako tento úžasný vynález využívať a odkedy bol prvýkrát vynájdený prešiel už mnohými úpravami, ktoré ovládame odpredu dozadu a naopak. Žiaľ ukázalo sa, že nikto nám k manuálu nepribalil aj príručku slušného správania sa. Nechápete??? Vysvetlím.

- Poniektorí majú taký nechutný zlozvyk a to telefonovanie s druhou osobou v miestnosti plnej ľudí, keď hneď za vedľajšími dverami sa nachádza miesto, kde nikoho nebudete rušiť a nikto nebude počúvať ich súkromné rozhovory....
- Na miestach, kde nás o to písomne žiadajú si nedokážeme vypnúť telefón, akoby sme sa báli, že by sme prešvihli nejaký dôležitý telefonát...

Udivuje ma, ako si ľudia neuvedomujú, hlavne ten prvý problém „telefonovanie na verejnosti.“ Doslova to neznášam, koľkokrát sa mi stalo, že som sedela v čakárni u lekára a nejakej pani vedľa zazvonil telefón a ona sa začala vykecávať do telefónu a nemala hanbu takto telefonovať pričom ju počúvala celá čakáreň, keďže nebyť nej tak by tam bolo hrobové ticho (a to ani nemusím pripomínať to, že mala tú hnusnú základnú zvučku na nokii, ktorú má minimálne polovica našich starkých, čiže pri zazvonení telefónu sa minimálne ďalších 5 ľudí pozrelo, či to nie je práve ich telefón, ktorý zvoní).

Ďalším problémom ktorý si väčšina z nás neuvedomuje je že pri telefonovaní je dosť pravdepodobné že nás niekto môže počúvať, pričom ľudia, ktorí sú v tej chvíli v našej blízkosti to nemusia mať vôbec v úmysle... jednoducho sme tak zaujatí tým rozhovorom že si hlasitosť svojho hlasu neuvedomujeme. Ďalší problém, ktorý je s tým spojený je ten, že keď napríklad ideme po ulici, väčšina z nás má ten zlozvyk kričať do telefónu .

Čiže, aby som nejako uzavrela túto tému, nejde len o to, že nás niekto počúva pri našich tzv. „súkromných telefonátoch“, ale aj o to, že tým rušíme okolie. Rozhodne ma nezaujíma, že čo daná pani robí na večeru, alebo že jej kamarátka sa rozviedla.

Vypínanie mobilov na označených miestach. Musím sa priznať, že patrím k tým ľudom čo mobil nevypínajú, akoby sa báli, že prídu o dôležitý telefonát alebo zároveň je to aj preto, že hodinky na ruke nenosím a čiže mojimi jedinými hodinkami sú hodiny na displeji mobilného telefónu. Zároveň nechápem prečo vypínať mobil, keď stačí vypnúť zvuky. Žiaľ je tu aj druhá skupina ľudí a to tí, ktorí neurobia ani to. Títo ľudia sa delia zase na ďalšie dve skupiny a to na ľudí, ktorí to zabudli a ľudí, ktorí si takéto žiadosti o vypnutie mobilného telefónu ani nevšimnú Samozrejme, myslím si, že na niektorých miestach je vypnutie zvukov/vypnutie mobilného telefónu nanajvýš „nutné“ a hlavne „slušné“ (na pohrebe, v kostole, u lekára, v škole ....).

A už sme na konci. Teraz si asi kladiete otázku čo týmto článkom sledovala, keď na začiatku spomínala, že jej nejde o kritizovanie a poučovanie. Áno znova to zopakujem nejde mi o to. Pokiaľ Vás tento článok prinútil zamyslieť sa, tak som dosiahla svoje. Pokiaľ patríte k tým ľuďom čo ja, tím ktorým tieto veci taktiež vadia, teším sa že nie som sama a pokiaľ s tým čo som napísala nesúhlasíte, som ešte spokojnejšia, pretože to znamená, že nejaká pravda na tom je , keďže sa hovorí, že za pravdu sa každý hnevá

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu