Bolo to už dávno. Keď sa naše pohľady stretli, na moment sa zastavili a v našich hlavách prebiehalo všetko možné. Netrvalo dlho a už som u neho doma pozerala telku, on u mňa doma vyjedal chladničku a aj napriek tomu, že všetko bolo miestami stereotypné, cítila som sa ako v oblakoch. Mladá, zamilovaná...ako blázon.
Obrovské zamilovanie však nie je pravdepodobne skutočne na nič dobré, úplne mi ušlo, že už po pár mesiacoch som tú telku pozerala častejšie sama ak s ním, a aj chladnička zostávala viac plná ako prázdna. Že som prepísala denne viac SMS ako prehovorila slov.
Vyvolal vo mne ilúziu lásky, ktorá však nikdy nebola opätovaná. Nevedela som to s ním ukončiť, aj keď to zjavne išlo celé dolu vodou - preto sme zostali LEN kamaráti. Lepší kamaráti. Aj tu mi však sľuboval lásku, nedohodol jasné pravidlá...jednoducho špinavý hráč. Sľuboval, že sa to všetko zmení, len musí zmeniť prácu, potom urobiť hento, toto a pravdepodobne myslel aj na to, že nakoniec zmení aj číslo.
Jedného dňa v čakaní na nejakú milú SMS, keď som na obrazovke telefónu uzrela jeho číslo, mi prišlo pár nie práve uctivých slov...deň na to SMS s ospravedlnením, že mu niekto vzal telefón a napísal to wow, ani pod vplyvom nejakej dobre ťažkej drogy by snáď nejaka žena tomuto neuverila.
A tak som ho začala pomaly vymazávať zo života. Keď to už skoro bolo, už len občas sa objavili nejaké záblesky jeho tváre, ozval sa. Akoby nič. A znovu to išlo, ospravedlnenia, prázdne sľuby a reči o tom, že lepšiu ženu ako mňa nikdy nestretne.
Premýšľam, povedal vôbec niekedy pravdu? Je mi zle, je mi neuveriteľne zle s akým človekom som mala dočinenia. Až tak zle, že tento fakt nedokážem spracovať a neustále vo mne prebýva myšlienka na pomstu, sladkú a studenú.

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár