Divný ujo a mobil v 39 aneb chcem byť len milý

Odveci nezaujímavý text, ale mal som túžbu si to spísať. A možno niekoho inšpirujem.

Snažím sa byť milý k ľuďom. Len-tak. Lebo si myslím, že to je správne. Občas 15 minút telefonujem s anketárom o kupovaní nábytku. Občas počúvam 10 minút tetu s voňavkami v Centráli, aj keď viem, že si nič nekúpim a tak. Raz som dokonca dákemu hladnému východňárovi zaplatil Čínu. Frajerka ma za to neznáša. Vie, že ak ideme spolu po meste a niekto ma osloví, tak sa budem "vykecávať". 

Bulharský pár a ich cestovanie 
Toto bolo pred pár rokmi. Bolo niečo ako Biela noc, ale nebola to Biela noc. Na Primaciálny palác sa niečo premietalo, boli dáke svetelné veci a tak. A zastavil nás mladí pár lámanou angličtinou, že či im nedám peniaze na jedlo.

Cca 25 rokov, dlhšie vlasy, roztrhaná riflovina, proste taký punkovo-metalový vzhľad (možno trepem, neviem, ja počúvam rap) a aj gitaru mali (len počet strún bol netypický - 4).

Keďže som od prírody pochybovačný, tak som povedal, že nedám im peniaze, ale môžme ísť do potravín a im niečo kúpim. Už som sa cítil ako som to zvládol... odmietnu, lebo chcú chlast a cigarety a ja sa s nimi nebudem baviť a frajerka sa nebude na mňa hnevať.

Skončilo to tak, že sme šli do Tesca na Kamennom a zaplatil som im nákup. Cestou mi rozprávali ako už vyše polroka stopujú po Európe a čo zažili (napr. tú gitaru im daroval dajaký týpek) a tak. Inšpiratívne stretnutie.

Ujo utekajúci pred policajtami
Idem Trnavou. Chodím tam celkom často. Poznám to tam. Príde asi 30 ročný na hrdzavej skladačke (to je taký ten bicykel, nie špáradlo). Začne mi rozprávať ako práve uteká pred policajtmi, lebo je ožratý a zastavili ho, že pôjde fúkať. Keď policajti vystúpili z auta, tak on nasadol zasa rýchlo na bicykel a ušiel im. Bojí sa aby mu nezobrali vodičák (na bicykel?). 

Potrebuje si zavolať kamarátovi, lebo už ja neviem prečo. Voláme tak, že ja držím mobil a je hlasný odposluch (nie nedal som mu mobil do ruky). Kamarát nezdvíha. Kamarát je smrad, lebo dlží peniaze. Ujo nasadne na bicykel a odchádza. Zaujimavý chlapík.

Volajte políciu!
Toto sa mi stalo na Košickej ulici u nás, v Bratislave. Ujo (U) príde za mnou (L=Lafiziq).

U: Zavoláte mi prosím na 163?
L: 163? to čo je za číslo?
U: Predsa polícia.
L: Polícia je 159 mestská, 158 štátna.
U: Tak teda 158 poprosím.
L: A môžem sa opýtať, že čo potrebujete s tou políciou pane?

Pán nemal doklady, lebo mu ich ukradli a chcel vedieť, že či mu už urobili nové. Prišlo mi ako blbosť volať na dispečing štátnej polícií kvôli tomu, ale pán vyzeral sebaisto. Mal som pravdu. Vraj má ísť na obvodné oddelenie sa opýtať. Rozišli sme sa a ja som si zasa povedal, že tí podivíni ma asi vyhľadávajú.

Divný ujo a mobil v 39
Dnes som prestupoval na Blumentáli. Už iba 3 minúty do príchodu mojej električky. Plný hnusu pozerám na daňový úrad, kde som sa raz pohádal s úradníčkou a potom vypisoval maily na finančnú správu do Banskej Bystrice. Uznali, že som mal pravdu. Hádam úradníčku preškolili.

Teraz k veci. Stojím teda a náhli sa ku mne asi päťdesiatnik a volá: "Mladý pán, pomôžte mi prosím!". Chystám si presvedčivú odpoveď "Nemám pri sebe peniaze.", ale teda reku, že si ho vypočujem najprv. Ujo rýchlo so slzami v očiach valí zo seba, že vystúpil pred chvíľou z 39 a nechal tam mobil, a že nikto mu nechce pomôcť na tejto zastávke a aké katastrofa ten mobil a.... rozpráva, rozpráva.. neskutočný drive. 

Pôsobí ako taký rojko trošku. Rojkovia sú neškodný. Prednášal mi jeden taký na matfyze. Neskutočný rojko, ale dobrák od srdca. Študentovi by aj modré z neba zniesol.

Volám ujovi na mobil. Nikto nezdvíha. Volám na dispečing, po čase aj niekto zdvihne. Teta z dispečingu sľúbi, že zavolá šoférovi, že nech na konečnej skontroluje autobus. V opačnom smere tu bude o 40 min, ale nejde cez Blumentál, lebo trasa v opačnom smere je iná.

Vysvetľujem ujovi, ujo rozpráva, rozpráva, rozpráva. Dá mi číslo pevnej linky, kde sa mu mám ozvať ak sa mobil nájde a dá mi svoje meno a uteká aby stihol autobusára v opačnom smere.

Na stratený mobil som poslal SMS s textom "Ak ste našli tento mobil, tak prosím zavolajte na (číslo tej pevnej linky)" a počkal som si na ďalšiu električku. Ešteže po poslednej zmene trafikonu chodia často aj cez vikendy. Vďaka Vallo.

Doma mi volá ujo. Vyše 5-minútový rozhovor. Opisuje ako šofér mu dal jeho mobil. Niečo s kolegyňou na Zochovej ulici... niečo že šiel na cintorín (teda z cintorína - 39 ide zo Slávičieho údolia)... a tak. Ja moc nepočúvam, len sa snažím nesmiať.

U: máte T-Mobile
L: Nie, O2.
U: Dobijem vám kredit ako odvďačenie!
L: Mám faktúru. Ďakujem, to je dobré. Spravte radšej dobrý skutok niekomu inému.
U: Ale ja sa vám chcem odvďačiť. Vám. Ako sa vám odvďačím, rozmýšľajte, zavolajte mi keď na to prídete. Ja vás nepoznám chcem sa Vám odvďačiť. Ste kresťan?
L: Nie som.
U: Tak to vám ešte viac slúži ku cti, že takto pomáhate. Povedzte rodičom, že vás dobre vychovali.

Záver tohto bľabotania
Ja som vám chcel len povedať, že nebuďte bezcitné mrochty a snažte sa rozprávať s cudzími ľudmi na ulici. Naša generácia, ktorá vie len pridávať fotky na IG to potrebuje ako soľ a tento svet potrebuje nejakú ľudskosť (nechcem sa tváriť, že ja som jej nositeľ). Keď už nie pre nič iné, tak aspoň budete mať nejaké osvieženie v živote zaujímavými príhodami. V západnej Európe a v Amerike to vedia. Cudzí ľudia sa tam rozprávajú - v obchode, na zastávke, a tak. A ževraj aj naši predkovia sa rozprávali v Československu keď neboli mobily - len po tom sa začali báť, lebo všade boli tí tajní. Buďte na seba dobrý. Ja budem ďalej slniečkár.

Dobrú noc.

PS: ani si to nejdem po sebe čítať, tak prosím mi prepáčte všetky preklepy a tak. Vlastne, ak ste sa dostali až sem, tak mi prepáčte, že ste zabili čas čítaním tohto tu.

Zdieľaj článok na facebooku
5 odoberateľov
Lafiziq

Som fejk, ale to sme všetci, teda to máš zajedno. No aj tak mám radšej výraz alterego než fejk. Som alterego. Ale pomenovanie veci vec nemení. Bohužiaľ.

Komenty k článku

  1. 1
    Aventine

    12 ročné dievča
    V ✝emnu spanilém

    To je super ^^ mne je tak ľúto niekedy, že moje spomienky zaniknú, lebo som lenivá ich zapísať, a to ich mám toľko mega zvláštnych.. a už si tak veľa z nich nepamätám.
    A je mi smutno z toho.
    A tak.
  2. 2
    Mkamka

    27 ročná žena
    Hniezdo

    To, čo si napísal, je síce pekné, ale na Birdzi sme všetci introverti a sociofóbovia, prípadne asociáli. V západnej Európe a Amerike sú ľudia extrovertnejší a majú viac povrchných vzťahov, ale hlbšie im chýbajú (toto tvrdenie mám od niekoho a nie je podložené dátami).

    Inak veľmi pekný článok.
  3. 3
    Motovidlo323

    31 ročný muž
    koronabojovnik birdzu

    Mne takto na Cypre pomohol predavač o polnoci v Kebabe, ktorý mi spravil zadarmo hranolčeky (hoci už chcel zavrieť), bo videl, že som hladný a ešte mi dal aj nápoj k tomu, tiež free. To ma dojalo a vtedy som si povedal, že musím poslať ďalej 2 dobré skutky.
  4. 4
    Lafiziq

    26 ročný muž
    Bratislava

    @mkamka k tomu mám dva body
    1) to, že američania nemávajú hlboké kamarátstva a to, že sú otvorení, nie je kauzalita ale korelácia. Myslím si, že byť otvorení ľuďom a mať aj dobrých priateľov v živote sa nevylučuje. Ak sa začneme snažiť byť otvorení, tak to neovplyvní naše hlboké priateľstvá. A v západnej Európe (napr. Belgicko, Španielsko) sú ľudia otvorenejší a majú aj hlbšie vzťahy a aj naši rodičia/starí rodičia podľa mňa žili otvorenejší život.
    2) že na birdzi sú sociofóbovia je pravda. Ale nemali by sme sa za to skrývať. Podľa môjho názoru je schopnosť komunikácie a takého sociálneho sebavedomia (termínus som si teraz vymyslel) veľmi dôležitá pre úspech v živote a mali by sme sa to učiť a snažiť sa v tom zdokonaľovať. A nie si povedať ja som takýto a preto to nebudem robiť.

    Ďakujem za pochvalu.
  5. 5
    Lenkaska1

    24 ročné dievča
    Bratislava

    Super clanok a super pristup :)