otvorím okno, sadnem si na stôl a cítim nekonečnú pohodu. dym...
zadymenie...
zadymenie čo niekoho vzrušuje.
žiadne problémy-oni proste neexistujú.
ani dlhovlasí-iba výtvor fantázie zamilovanej devy.
ktosi mi raz povedal, že najzaujímavejšie sú moje pery, že každý si musí skôr ako oči všimnúť moje pery....
mám to čerstvé v pamäti. a predsa tak ďaleké.
a ty máš čudne zvláštny pocit. taký ako mám presne ja.
nedôvera
čo si si všimol na mne ako prvé?
všimol si si ma vôbec?
vieš vôbec?
večer prinesie poetiku a čas plný lichôtok. že vraj si to zaslúžim. že vraj to mám počuť často.
úsmev...
škoda že necítia čo cítim ja....
a ty mi spôsobuješ slzy, čo pália moje líca.
slzy, ktoré pred všetkými skrývam.....
slzy z lásky k tebe!
tak vidíš moje pery?
cítiš ich, keď zavrieš oči?
vieš si na nich spomenúť?
niekto snáď áno-milujem ťa
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
ezechiel
18. 1.januára 2009 22:23
vsimolchapemcitim
Napíš svoj komentár