Takže skončila som pri Cenacole. Odvtedy som začala celé Medžugorie brať inak. Niektoré veci som si uvedomovala inak, videla som veci, ktoré som dovtedy prehliadala, ale ešte stále som nebola pokojná a ani lepšia... Ďalším Božím krokom bola slovenská svätá omša. Kňaz, ktorý s nami bol, vo mne od začiatku videl to, že ma Boh zmení.. nepýtajte sa ako.. jednoducho by ste museli zažiť jeho oči plné lásky, nádeje a odvahy, ktorú mi dával... Keď ma postavil pred hotovú vec, že idem na slovenskej svätej omši čítať, a ja som skoro umrela od stachu, lebo hoci u nás doma čítavam, táto kaplnka praskala vo švíkoch a v čítaní boli použité všetky krkolomné izraelské kmene... Ale on mi veril.. a či veríte či nie ja som to vážne prečítala.. ani hlas sa mi netriasol, ani som sa nepomýlila ( dobre až na slovo Jebuzejčania, lebo to sa fakt nedalo)... a keď som sa vrátila do lavice, tak sa na mňa povzbudivo usmial a pred kostolom mi tetušky hádzali komplimenty , že ako pekne som čítala... a tak som tam potom čítala viac menej stále... a v tomto som sa zmenila tiež.
Teraz pred čítaním v kostole nemám strach.. akurát tak rešpekt a úctu, lebo čítam niečo sväté a krásne... ale inak je všetko tak ako má byť.. lebo Boh je stále so mnou.. tak koho sa mám báť ?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zajkousko
30. 8.augusta 2013 14:47
krásne, nech ťa žehná všemohúci Boh†
3
chcem sa spytať ako pokračuješ vo svojom úsilí aj roku 2017? modliš sa k Panovi, a berieš aj naďalej jeho výzvy zodpovedne? nech sa ti dari
Napíš svoj komentár